Podľa mňa totiž užívanie drog (akýchkoľvek) myslím tým aj cogarety a alkohol - človeka poznačí. Predovšetkým zanecháva doživotné poškodenia na organizme. Každá jedna cigareta je navždy "zapísaná" v našich pľúcach. Poviete si, že to poškodenie je také malé, až je zanedbateľné. Zanedbateľné poškodenia však neexistujú. Nikdy nemôžete vedieť, ktorá chorá bunka vo vašom tele sa rozhodne preorientovať sa na kariéru rakovinovej bunky. Jedno je isté: čím je ich tam viac, tým je riziko väčšie. Nijaké poškodené časti nezregenerujú úplne, budú vás ohrozovať až do vašej smrti - ktorú, mimoochodom, môžu celkom ľahko spôsobiť. Ono sa to ale prenáša aj do psychiky. No, sú ľudia, ktorí s niečím skoncujú tak, že by ste to na nich nikdy nepovedali, že niečo také brali. Poznám viacerých takých, napríklad jedného veľmi príjemného človeka, pri ktrom mi až sánka padala od úžasu, keď mi hovoril o svojej "temnej minulosti". Dnes je na úplne v pohode, ale stále cítim v hlave také výstražné svetlo, keď ho vidím. Pretože človke, ktorý sa raz dá na drogy, prekročí, úplne zlomí istú hranicu a je náchylnejší urobiť to kedykoľvek znova. Prečo zatvárame vrahov do väzenia a nenechávame ich voľne behať po slobode? Nie je to len kvôli ich trestu alebo pomste, ale aj kvôli tomu, aby neohrozovali ostatných občanov. Taký je môj názor. Nepotrebujem nič skúšať, mám odpor voči učeniu sa na vlastných chybách. Chcem zostať čistá, taká čistá, ako človek, ktorý raz skúsil drogy a potom s nimi prestal, nikdy nebude. Ehm, ani toto nebola kritika diela. Proti dielu nemám nič, číta sa pomerne dobre, až na tie gramatické chyby sem-tam. :-) Len sa mi nechce veriť, že je to fakt podľa skutočných zážitkov. Prepáčte za názor, ale doteraz som bola v tom, že tí, čo berú drogy, sú hlúpi, obmedzení a necitliví ľudia s narušeným pudom sebazáchovy (ale už v otm nie som ;-)).