Ale však o tom je článok Život je psôsob, akým hmota môže trpieť. Naše okolie bojuje proti nám a preto absolútna väčšina živých organizmov (pokiaľ nie všetky) sa počas života viac trápi ako raduje. Keby to tu bolo viac o radosti ako o trápení, tak budiž, nech to hoci nemá žiadny zmysel. Ale tým, že život je viac o trápení, sa vynára otázka prečo?

V porovnaní s inými organizmami má človek naviac tú nevýhodu, že myslí. Áno, myslenie tu vystupuje ako nevýhoda, lebo otvára ďalšie netušené možnosti na trápenie. Okrem toho, že sa môže trápiť kvôli nedostatku jedla, pitia, zraneniu a pod (ako zvieratá) ho ešte môže trápiť svetová hospodárska kríza, novo zverejnený prípad sexuálne zneužívaných detí či otravná svokra (a v neposlednom rade aj strach pred hladom, bolesťou a pod., keďže človek vie ako jediný živý tvor myslieť a plánovať dopredu na základe aktuálneho vývoja udalostí).

Proste, nijakého živého tvora nemožno potrápiť tak, ako človeka. Kde je potom rovnováha, ak človeku nepridáme posmrtný život, nebo?