To už zachádzame od kvantovej fyziky, ale skúsim to nejako stručne objasniť:

Áno, každá elementárna častica si môže robiť "čo chce", ale nie každá vec, čo môže robiť, je rovnako pravdepodobná. Keby boli všetky akcie elementárnych častíc rovnako pravdepodobné, svet by bol neovládateľný chaos, v ktorom by neexistovali hviezdy ani planéty.

V skutočnosti každé teleso tvoria častice, ktoré sa chovajú väčšinovo. Ak nejaká častica vystrája nepravdepodobné hlúposti, je v úplnej menšine a keďže je malá, jej vplyv sa vo väčšine prípadov stratí. No opäť nie vždy. Existujú tzv. motýlikové efekty, kedy správanie jednej maličkej častice ovplyvňuje obrovské súbory. Napríklad ak zo živej bunky zmizne jediný atóm vodíka, na 99,999... % sa bunke nič nestane. No ten jeden chýbajúci atóm môže spustiť katastrofálnu reťazovú reakciu, ktorej následkom bude smrť bunky (ak chceš presne vedieť akú, popíšem ti ju). A ak je tou bunkou náhodou oplodnené vajíčko, z ktorého má vzniknúť nový človek, potom zbohom človek, zbohom všetci jeho potomkovia, ktorých tým pádom nesplodí, zbohom celé pravdepodobné dejiny.

Nie je samozrejme úplne isté, či sa tie častice správajú naozaj náhodne, alebo sa len riadia nejakými zákonmi (Božím príkazom?) ktoré my neovládame. Naše súčasné poznatky ukazujú na absolútnu náhodu krotenú len pravdepodobnosťou.  Mne sa páči predstava, že Boh dal slobodnú vôľu všetkým časticiam a nechal im len "odporúčanie", čo majú robiť - tak, ako ľuďom. Keby som stvorila vesmír ja, tiež by som to tak urobila. Aby bol nepredvídateľný a zaujímavý. :-)

P.S.: To, že vznikol život, ja osobne tiež považujem za zázrak - pretože aby vznikol z neživej hmoty život, atómy sa nemôžu zlučovať najpravdepodobnejším spôsobom, ale musia sa zlučovať silne nepravdepodobným. Kto by chcel vedieť viac, môže prísť na moju prednášku, ktorá bude 7. 12. o 18:00 na prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v miestnosti CH1-2. Budem prednášať o vzniku života a o tom, aké nástrahy musel život po svojom vzniku prekonať, aby sme tu teraz mohli byť.