Konštatovanie, že slobodná vôľa a vševidiaci Boh sa navzájom vylučujú, nie je nové. Prišiel na to nejaký filozof už tuším v stredoveku alebo v novoveku, kedy a kto, to si už vážne nepamätám, škoda. Nepamätám si už ani, ako sa s tým vysporiadal no viem, že existenciu Boha nevylúčil. Variánt na jej riešenie je však niekoľko, takto z fleku ma napadá napríklad:
1. Áno, Boh je vševedúci a ľudia skutočne nemajú v pravom zmysle slova slobodnú vôľu. Boh vie dopredu, kto sa ako rozhodne. To ale neznamená, že sa nemôže z rozhodnutí tešiť alebo hnevať, akurát by tieto emócie zažil "trošku skôr" a nie vo chvíli, keď daný človek urobil dobrú alebo zlú vec. A odmeňovať a trestať tiež môže. Načo to potom ale je, tie odmeny a tresty? No proste na to, že keby Boh nezverejnil čo sa mu páči a čo nie, dopadlo by to ešte oveľa horšie. Takto strach pred Božím hnevom prinútil pekných pár (ovšem, zďaleka nie všetkých a to tiež Boh dobre vedel), aby konali podľa jeho vôle. A druhá vec, Boh hrá fér. Svoje pravidlá aj odmeny a tresty zverejnil preto, aby sme na základe ilúzie o slobodnej vôli mysleli, že dostaneme, čo si zaslúžime, hoci to vlastne nemôžeme ovplyvniť. Aby sme vedeli, na čo sa môžme tešiť a za čo to bude.
Súčasný svet príliš nezodpovedá Božím predstavám, to je fakt, ale my nie sme Boh a nevieme, čo bude ďalej. Čo ak je toto len nejaké prechodné zlé obdobie, ktoré aj tak napokon dospeje do šťastného konca presne podľa Božích zámerov? Čo ak si to naplánoval presne takto? Dokonalý svet by bol nudný, asi tak, ako kniha, v ktorej sa nič nedeje, všetci si spolu šťastne nažívajú a usmievajú sa na seba. O čo je lepšia kniha, ktorá síce skončí šťastne, ale mnohokrát to v nej vyzerá veľmi dramaticky (ako teraz s ľudstvom)? Svet môže byť takouto knihou. Ja však mám najradšej zo všetkého knihy, ktoré sú dramatické a ešte aj skončia sad endom. :-) Ktovie, možno aj takú knihu chcel napísať pre svoje potešenie Boh.
2. Boh vždy vidí budúcnosť, lebo je vševediaci. Ale len aktuálnu budúcnosť. Ktorá sa môže zmeniť za chodu sveta. V súčasnosti je vďaka kvantovej fyzike dobre známe, že svet nie je predpovedateľný, neriadi sa presne nalinkovanými pravidlami, ktoré by umožnili jeho budúcnosť "vypočítať" pri znalosti všetkých vstupných údajov (tzn. údajov pri jeho vzniku). Kvantové častice sa správajú, akoby všetky mali slobodnú vôľu. Neboli im pri vzniku sveta zadané nijaké fixné príkazy, len pravdepodobnosť, že budú niečo robiť. Osud tohto vesmíru je matematicky nepredvídateľný, len s určitou pravdepodobnosťou môžme povedať, ako skončí. Ak Boh stvoril vesmír a viac do neho už potom nezasahoval, uvidel by najpravdepodobnejšiu budúcnosť, ktorá sa ale každú chvíľu mení, keď nejaká častica spraví niečo nepravdepodobné. Boh by videl budúcnosť premenlivú, ale nie "absolútnu", keďže časticiam dal slobodnú vôľu.
3. Ďalšia možnosť je, že všetky tie nepravdepodobné a zvláštne javy na kvantovej úrovni vznikajú priamym zásahom Boha. Že častice predsa len dostali pri svojom vzniku všeobecný príkaz, ako sa majú správať (najpravdepodobnejší stav), ale keďže Boha takýto predvídateľný vesmír rýchlo začal nudiť, každú chvíľu mení stavy elementárnych častíc. Tým sa mení celá vopred nalinkovaná budúcnosť. Zase - Boh okamžite vidí, aké dôsledky bude mať to, čo časticiam prikáže urobiť, ale pri ďalšej zmene rozkazu sa to zase zmení. Chaos na kvantovej úrovni možno nie je nič iné, než Božie hranie sa s vesmírom a hľadanie budúcnosti, ktorá by Bohu najlepšie vyhovovala.
Konštatovanie, že slobodná vôľa a vševidiaci Boh sa navzájom vylučujú, nie je nové. Prišiel na to nejaký filozof už tuším v stredoveku alebo v novoveku, kedy a kto, to si už vážne nepamätám, škoda. Nepamätám si už ani, ako sa s tým vysporiadal no viem, že existenciu Boha nevylúčil. Variánt na jej riešenie je však niekoľko, takto z fleku ma napadá napríklad:
1. Áno, Boh je vševedúci a ľudia skutočne nemajú v pravom zmysle slova slobodnú vôľu. Boh vie dopredu, kto sa ako rozhodne. To ale neznamená, že sa nemôže z rozhodnutí tešiť alebo hnevať, akurát by tieto emócie zažil "trošku skôr" a nie vo chvíli, keď daný človek urobil dobrú alebo zlú vec. A odmeňovať a trestať tiež môže. Načo to potom ale je, tie odmeny a tresty? No proste na to, že keby Boh nezverejnil čo sa mu páči a čo nie, dopadlo by to ešte oveľa horšie. Takto strach pred Božím hnevom prinútil pekných pár (ovšem, zďaleka nie všetkých a to tiež Boh dobre vedel), aby konali podľa jeho vôle. A druhá vec, Boh hrá fér. Svoje pravidlá aj odmeny a tresty zverejnil preto, aby sme na základe ilúzie o slobodnej vôli mysleli, že dostaneme, čo si zaslúžime, hoci to vlastne nemôžeme ovplyvniť. Aby sme vedeli, na čo sa môžme tešiť a za čo to bude.
Súčasný svet príliš nezodpovedá Božím predstavám, to je fakt, ale my nie sme Boh a nevieme, čo bude ďalej. Čo ak je toto len nejaké prechodné zlé obdobie, ktoré aj tak napokon dospeje do šťastného konca presne podľa Božích zámerov? Čo ak si to naplánoval presne takto? Dokonalý svet by bol nudný, asi tak, ako kniha, v ktorej sa nič nedeje, všetci si spolu šťastne nažívajú a usmievajú sa na seba. O čo je lepšia kniha, ktorá síce skončí šťastne, ale mnohokrát to v nej vyzerá veľmi dramaticky (ako teraz s ľudstvom)? Svet môže byť takouto knihou. Ja však mám najradšej zo všetkého knihy, ktoré sú dramatické a ešte aj skončia sad endom. :-) Ktovie, možno aj takú knihu chcel napísať pre svoje potešenie Boh.
2. Boh vždy vidí budúcnosť, lebo je vševediaci. Ale len aktuálnu budúcnosť. Ktorá sa môže zmeniť za chodu sveta. V súčasnosti je vďaka kvantovej fyzike dobre známe, že svet nie je predpovedateľný, neriadi sa presne nalinkovanými pravidlami, ktoré by umožnili jeho budúcnosť "vypočítať" pri znalosti všetkých vstupných údajov (tzn. údajov pri jeho vzniku). Kvantové častice sa správajú, akoby všetky mali slobodnú vôľu. Neboli im pri vzniku sveta zadané nijaké fixné príkazy, len pravdepodobnosť, že budú niečo robiť. Osud tohto vesmíru je matematicky nepredvídateľný, len s určitou pravdepodobnosťou môžme povedať, ako skončí. Ak Boh stvoril vesmír a viac do neho už potom nezasahoval, uvidel by najpravdepodobnejšiu budúcnosť, ktorá sa ale každú chvíľu mení, keď nejaká častica spraví niečo nepravdepodobné. Boh by videl budúcnosť premenlivú, ale nie "absolútnu", keďže časticiam dal slobodnú vôľu.
3. Ďalšia možnosť je, že všetky tie nepravdepodobné a zvláštne javy na kvantovej úrovni vznikajú priamym zásahom Boha. Že častice predsa len dostali pri svojom vzniku všeobecný príkaz, ako sa majú správať (najpravdepodobnejší stav), ale keďže Boha takýto predvídateľný vesmír rýchlo začal nudiť, každú chvíľu mení stavy elementárnych častíc. Tým sa mení celá vopred nalinkovaná budúcnosť. Zase - Boh okamžite vidí, aké dôsledky bude mať to, čo časticiam prikáže urobiť, ale pri ďalšej zmene rozkazu sa to zase zmení. Chaos na kvantovej úrovni možno nie je nič iné, než Božie hranie sa s vesmírom a hľadanie budúcnosti, ktorá by Bohu najlepšie vyhovovala.