Ak by som zamietla existenciu Boha, veci by sa možno zjednodušili, ale až príliš. Potom by som sa totiž mohla stotožniť s reťazcom úvah v príspevku Život je spôsob, akým hmota môže trpieť, ktorej záverom je, že všetko utrpenie sveta je absolútne zbytočné. Načo to ale potom trpím? To môžem rovno spáchať samovraždu. Ja totiž neznášam bezdôvodné utrpenie a vyhlasujem, že nie som ochotná bezdôvodné utrpenie znášať. (Úprimne však priznávam že fakt, že je utrpenie odôvodnené, ešte pre mňa automaticky neznamená ochotu ho znášať - napríklad u zubára.)
Boh je niečo, čo dáva existencii života a jeho utrpenia zmysel. Utrpenie človeka v ňom nadobúda nový význam - je to Božia skúška. Čo na tom, že to nemá logiku. Ani to, že vesmír vznikol sám od seba z ničoho, nemá logiku. Viera v Boha aj viera vo vedu nesú z môjho pohľadu v sebe ťažko prekonateľné úskalia. Preto sa ja nachádzam niekde medzi týmito dvoma vierami.
Ak by som zamietla existenciu Boha, veci by sa možno zjednodušili, ale až príliš. Potom by som sa totiž mohla stotožniť s reťazcom úvah v príspevku Život je spôsob, akým hmota môže trpieť, ktorej záverom je, že všetko utrpenie sveta je absolútne zbytočné. Načo to ale potom trpím? To môžem rovno spáchať samovraždu. Ja totiž neznášam bezdôvodné utrpenie a vyhlasujem, že nie som ochotná bezdôvodné utrpenie znášať. (Úprimne však priznávam že fakt, že je utrpenie odôvodnené, ešte pre mňa automaticky neznamená ochotu ho znášať - napríklad u zubára.)
Boh je niečo, čo dáva existencii života a jeho utrpenia zmysel. Utrpenie človeka v ňom nadobúda nový význam - je to Božia skúška. Čo na tom, že to nemá logiku. Ani to, že vesmír vznikol sám od seba z ničoho, nemá logiku. Viera v Boha aj viera vo vedu nesú z môjho pohľadu v sebe ťažko prekonateľné úskalia. Preto sa ja nachádzam niekde medzi týmito dvoma vierami.