len pre to všetko, čo som napísala v predošlom komentári. Pre to, čo nám zamlčujú, čo nás a naše deti učia, na čo nás programujú... A klobúk si nechaj na hlave, nepotrebujem také gesto, ale ak sa mi podarí svojou tvorbou prebudiť aspoň zopár svojich bývalých kamarátok a ich súčasných kamarátok, ktoré sú stále v tom istom bahne, tak potom, trebárs, aj s klobúkom nech sa hýbe:)

Samozrejme, že Tvoj Denník samovraha beriem ako fikciu (príbeh v mojom Hugovi či A&A je tiež fiktívny), ale hádam si nemusíme nahovárať, že nepíšeme o tom, čo nás zaujíma, nad čím dokola nerozmýšľame, čo nás neláka a že nevkladáme do slov kus seba. V komentároch to ešte umocníme, ten svoj pohľad na svet. Mňa tento Tvoj výtvor láka, čítam ho, ale už viac ma popudzuje ako láka, aj preto som ho prestala komentovať. Som jednoducho inde. Keby som začala verejne písať pred rokmi, bolo by to takéto, bezvýchodiskové, ponuré. Máš veľmi dobrý štýl písania, ale to som Ti už vravela, ide však o aký-taký nadhľad, čo mi tu chýba. Ale možno sa aj k nemu v ďalších kapitolách dostaneme, možno zbytočne do Teba všetci vŕtame:)