Skladám pred Tebou svoj imaginárny klobúk až po samú zem.

Z Tvojej úvahy vidieť, že ovládaš tému do hĺbky, detaily sú doslova matematicky presné, aj keď - vlastne o ne nejde ... ide skôr o bezmocnosť človeka tvárou v tvár voči svojim vlastným, aj špičkovým, technickým vynálezom, o vyjadrenie zdesenia nad ľahostajnosťou sveta voči nešťastiu iných, ktoré sa nikoho, okrem pár ľudí vlastne ani nedotkne,  o "ľahostajnosti" prírody voči ľudskému utrpeniu a osudu nehovoriac.

Napísala si to s obrovskou dávkou obrazotvornosti, Tvoje vizuálne obrazy sú veľmi pôsobivé, ... a po tom všetkom "technickom" popise príde na koniec morálny otáznik.

Podobný pocit som mal naposledy pri čítaní kníh Raya Bradburyho.