Adhara, máš pravdu, existujú neurotické typy osobností, pre ktoré je maturita nadmernou záťažou. Pomôcť prekonať túto záťaž by im mali pomôcť rodičia, učitelia - hlavne triedny učiteľ, príp. školský psychológ. Dokonca existujú typy trpiace tzv. školskou fóbiou, čo je psychické ochorenie, ktoré sa dá liečiť. Na chvíľu sa tu zahrám na amatérskeho školského psychológa (ale pre "normálnych" žiakov - fóbie patria do ordinácie terapeuta): Vážení budúci maturanti - uvedomte si jedno: počas štúdia je váš učiteľ v istom zmysle váš protivník. Na maturitnej skúške je to váš spojenec. Rovnako ako vy, je učiteľ hodnotený, možno má väčšiu trému ako vy, čo je pre vás upokojujúci pocit - každý predseda komisie totiž píše správu o pripravenosti žiakov na maturitu - čo je vizitkou učiteľa. Keby mu priemer známok vyšiel napr. 4,2 - čaká ho koberec u riaditeľa, kontrola jeho príprav na hodiny, inšpekcie, časom možno znížený plat, dokonca vyhadzov :)... Každý normálny učiteľ teda svojim zverencom pomáha, ako sa len dá, aby nepohorel(i) - často už počas vašej písomnej prípravy, no najmä počas odpovede. Stačí naňho uprieť prosebný pohľad. Jasné, že viac pomáha študentovi, ktorý mu počas roka nepíli nervy a nie je s ním v neustálom konflikte. Z toho vyplýva rada: aspoň v maturitnom ročníku sa správajte najmä k učiteľom predmetov, ktoré vám príliš nejdú, slušne (až úslužne), disciplinovane, ústretovo. Potlačte v sebe pubertálne maniery ... ak viete, že učiteľku matematiky irituje niklový kruh priemeru 10 cm visiaci z vašej prepichnutej nosovej prepážky, na 1 rok si ho dajte odstrániť (po maturite si môžete nasadiť 3 kruhy, aby ste pri chôdzi cinkali). Robte si poctivo úlohy, a preukazujte aspoň snahu sa zlepšiť. Učiteľ to ocení a pri maturite určite nepohoríte. Známka na maturitnom vysvedčení nevyplýva len z odpovede - o známkach komisia hlasuje - nie je problém, aby vám skúšajúci alebo triedny vybojoval o stupeň lepšiu známku, než bola odpoveď. Ale ak majú s vami učitelia sústavné problémy, jasné, že to s chuťou "tomu spratkovi" / "tej ochechule" osladia. Písomky: nemusíte sa na ne vôbec pripravovať, vyberte si skrátka tzv. úvahovú tému, kde nie sú potrebné nijaké učebnicové fakty, stačí len prejaviť svoj názor. Taká téma je tam vždy, niekedy aj dve. Za hodinu vám určite niečo napadne. Nerozmýšľajte nad každou vetou, jednoducho všetko nasypte na papier; ušetríte tým čas. Zvyšné hodiny využite na "pilovanie", "učesávanie" a "prekopávanie textu". Jasné, že si musíte dať pozor na pravopis. Na písomke je už na pravopisné školenia neskoro, a tak len jedna osvedčená pomôcka využívajúca intuíciu: ak nie ste si istý, ako sa má napísať dané slovo, napíšte si obe varianty vedľa seba na papier. Tvar, pri ktorej sa Vám zježí na chrbte srsť a preskočia vás zimomriavky, je zlý. Funguje to, najmä, ak veľa čítate, a správne tvary slov vám preto vojdú do podvedomia. Na záver ešte jedna utešujúca veta: Ak pôjdete na vysokú školu, každá skúška bude podobná maturite, len učivo bude 5x náročnejšie, rozdiel je ešte tom, že vás nikto nebude hodnotiť komplexne, často vás vyhodia pre jeden jediný sprostý údaj, ktorý si nezapamätáte (napr. ako sa po latinsky volá stavec čapovec). Pred skúškami na "výške" si budete často opakovať: "Maturity? Zlaté časy!" Užite si ich preto. Sú to najľahšie a najkrajšie skúšky vášho života. Spravíte ich "ľavou zadnou". (P.S. Pri pretrvávajúcom zápale žalúdka je dobré si dať urobiť test na helicobacter pylori. Lieči sa ľahko.)