takže idem s vami súhlasiť, vysvetľovať a zároveň obhajovať svoj príspevok. Najskôr niečo o mne. Vyrastala som na samote v lese. Chodila som na strednú školu, keď sme ešte prali v práčke, z ktorej bolo každých 10 minút treba vykladať ťažké prádlo von, ručne sme ho plákali. Na základnej škole som denne chodila kŕmiť zvieratá svine, býkov, nosila som vodu v plných ťažkých vedrách, pri každom úmrtí niektorého zo zvierat som sa neskutočne trápila. Ja som bola s prírodou spätá tak, že mi závideli všetci spolužiaci. Nemala som priateľov, s ktorými by som niekam šla po škole, lebo som utekala na autobus. Nikdy som nebola ako puberťák na diskotéke, zmenilo sa to až na strednej škole na internáte. Aj ja som proti ničeniu lesov, trápia ma katastrofy, za ktoré si môžeme sami. Mám záchvaty ekologického myslenia. Nie som závislá na televízii, nevysedávam na chatoch, lezú mi na nervy rôzne módne hity. Súhlasím s tým, že sa globálne ženieme do záhuby a podobné veľké veci. Ja som chcela obhájiť obyčajného človeka, ktorý je v médiách osočovaný za to, že zmyslom jeho života je pachtiť sa za vyšším platom. Pritom väčšina z nás nemá na výber a reaguje len na momentálnu situáciu, snaží sa udržať si prácu a preto vysedáva celé dni v práci a nemá čas chodiť po horách a "dýchať čistý vzduch". Chcela som povedať, že nie sme zlí, keď sa prispôsobujeme dobe, ktorá je aká je a využívame jej vymoženosti. Ja osobne som rada, že som rodila v pôrodnici, kde mi lekári pomáhali. Koľko žien voľakedy doma zomrelo pri pôrodoch, ktoré sú dnes považované za ľahké? Za svojim príspevkom si stojím, len mám pocit, že nebol celkom dobre pochopený, možno napísaný. Adhara, ako viem, že asi nepozeráš televíziu? Popísala si tu veľa názorov a komentov, v ktorých si odhalila svoju povahu a priority a ja som tu prečítala zopár debát, ktorých si sa zúčastnila. Takých ľudí, ako si ty, je málo. Zrejme by si chcela dokázať niečo veľké a myslím, že aj môžeš. Si svojská a niektoré tvoje ďalšie názory, alebo črty sa dajú vytušiť. Budem rada, ak ešte zareagujete.