Po prvom čítaní som mal pocit, že to nemá pointu, ale potom som si len povedal, že je asi príliš neskoro a tak si to musím prečítať znovu. Po druhom čítaní som si povedal: Jéj to je pekne napísané. Ale stále som v tom nevidel pointu, tak som sa dal na tretie čítanie. Po treťom čítaní som našiel pointu. Teda aspoň som si to myslel, lebo potom som si prečítal nadpis. :-) Ten nadpis! To by ma nenapadlo, naraz som sa na celý príspevok zahľadel novým pohľadom, ktorý si vynútil štvrté čítanie. Po piatom čítaní som to ešte letmo preletel očami šiesty krát a mal som pocit deja-vu. Kto vie prečo? :D Ale až siedme čítanie mi ponúklo to čo som hľadal. Uspokojenie a dobrý pocit z čítania. V tejto eufórii sebauvedomenia som sa ako blázon pustil do ôsmeho čítania. To bola taká sranda, že pri deviatom čítaní som sa už len rehotal sám na sebe, že ma to ešte baví čítať. Ale skutočne. Vážne neviem, čo to spôsobilo, ale tento príspevok, proste môžem čítať dookola a čím viac ho čítam, tým viac vecí sa snažím do jeho obsahu napasovať. :D:D:D No nič. Radšej to ukončím, lebo ma to láka na jedenáste čítanie, ale to už by som prisudzoval každému slovnému spojeniu v priamej reči nejaký symbolický význam a našiel by som v tom vážne aj také veci, ktoré tam zjavne na prvý pohľad vôbec nie sú. Bláznivé. Teším sa na ďalší z tvojich príspevkov. S pozdravom Dušan Damián. :D