Hmmmm... tie prvé tri odstavce som prečítala.. a nič. Prosto nejako sa ma to nedotklo. Niežeby boli zlé, ale prosto mňa nejako nezasiahli (čo nie je žiadna katastrofa, každý vnímame veci inak, každé ho môže zasiahnuť niečo iné iným spôsobom).... No a potom prišiel ten štvrtý. Perfektný. Fakt. Úplne. "Kedysi som príliš milovala. A dnes príliš milujem Kedysi." Akože klobúk dole, toto ma dostalo... :) Vnímala som aj farbu všetkých kvetov. Ponorila som sa do lúky medzi tú záplavu... Fakt super :)