Adhara, to s tým, aby sa človek pozeral na seba som nemyslela tak, aby bol upriamený na svoje ego. Práve naopak, človek by mal byť k sebe aj kritický a uznať si chyby aj sám pred sebou a učiť sa z nich.
Je to ťažké na vysvetlenie, ako to cítim. V človeku by mala prebývať v prvom rade láska. Ale láska má veľmi veľa podôb. Naučiť sa niekoho milovať a pritom na ňom nebyť závislý znamená naučiť sa rešpektovať ho aj s jeho chybami a prestať chcieť na ňom niečo meniť. Vtedy sa stráca závislosť na milovanom človeku bez toho, aby sme ho prestali milovať. Aspoň tak to teraz vnímam :) človek sa vyvíja a možno to o pár rokov budem vidieť inak. Teraz to cítim nejak takto.
Čo robiť keď sme tu len samy pre seba a nemáme nič? Vieš o tom, že od kedy sme začali túto debatu tak nad tým uvažujem? :D že čo by som robila, keby... nechcem nič vysloviť. Lebo to sa nemá. Hovoriť o sebe, čo by som urobila, keby som stratila všetko a ako by som sa zachovala. Nebola som v až tak vážnej situácií. Stalo sa mi, že som stratila veľa vecí a boli ťažké chvíle v mojom živote, a boli chvíle kedy môžem povedať, že som nemala nič (okrem jedla, pitia, domovu a mamy, čo je dosť). Je to na dlho, bola som ešte decko a nechcem tu vyprávať o sebe, fakt nie.
"Keď sa zbavíme všetkého, kde je dôvod na ďalšie konanie"
My sa nemáme všetkého zbavovať, nie tak som to myslela. Jednoducho povedané, občas sa nám stane že strácame veci okolo seba. Ale konať nasilu a zbavovať sa všetkého, aby sme dosiahli nejaké osvietenie je hlúposť, pretože verím v to, že všetko plynie tak ako má. A práve to je to. Všetko je tak, ako má byť. A nikdy nezostaneme úplne samy, nech sa deje čokoľvek. O tom som presvedčená :)
Máte pravdu, obidvaja.
Adhara, to s tým, aby sa človek pozeral na seba som nemyslela tak, aby bol upriamený na svoje ego. Práve naopak, človek by mal byť k sebe aj kritický a uznať si chyby aj sám pred sebou a učiť sa z nich.
Je to ťažké na vysvetlenie, ako to cítim. V človeku by mala prebývať v prvom rade láska. Ale láska má veľmi veľa podôb. Naučiť sa niekoho milovať a pritom na ňom nebyť závislý znamená naučiť sa rešpektovať ho aj s jeho chybami a prestať chcieť na ňom niečo meniť. Vtedy sa stráca závislosť na milovanom človeku bez toho, aby sme ho prestali milovať. Aspoň tak to teraz vnímam :) človek sa vyvíja a možno to o pár rokov budem vidieť inak. Teraz to cítim nejak takto.
Čo robiť keď sme tu len samy pre seba a nemáme nič? Vieš o tom, že od kedy sme začali túto debatu tak nad tým uvažujem? :D že čo by som robila, keby... nechcem nič vysloviť. Lebo to sa nemá. Hovoriť o sebe, čo by som urobila, keby som stratila všetko a ako by som sa zachovala. Nebola som v až tak vážnej situácií. Stalo sa mi, že som stratila veľa vecí a boli ťažké chvíle v mojom živote, a boli chvíle kedy môžem povedať, že som nemala nič (okrem jedla, pitia, domovu a mamy, čo je dosť). Je to na dlho, bola som ešte decko a nechcem tu vyprávať o sebe, fakt nie.
"Keď sa zbavíme všetkého, kde je dôvod na ďalšie konanie"
My sa nemáme všetkého zbavovať, nie tak som to myslela. Jednoducho povedané, občas sa nám stane že strácame veci okolo seba. Ale konať nasilu a zbavovať sa všetkého, aby sme dosiahli nejaké osvietenie je hlúposť, pretože verím v to, že všetko plynie tak ako má. A práve to je to. Všetko je tak, ako má byť. A nikdy nezostaneme úplne samy, nech sa deje čokoľvek. O tom som presvedčená :)