Ja píšem to čo viem. A čo viem je, že človek by nemal byť závislý na ničom. Práve preto stráca veci okolo seba, pretože k ničomu nemá byť pripútaný. Je jedno či je to osoba, vec, čokoľvek. 

Človek to nechápe, že je to pre jeho dobro, aby si začal uvedomovať sám seba, a nie len všetkých okolo. Riešiť sám seba, namiesto ostatných, to je jedna z najťažších vecí. (v rebríčku ju mám ako tretiu, hneď po nemyslení a neriešení záležitostí, ktoré nám nie je dané riešiť).

Chcela som tým povedať len to, že dosiahnuť všetko môžme iba vtedy, keď sme slobodní. Ale slobodní nie sme v žiadnom prípade, ak existuje v našom živote vec, ktorá keby zmizla, nevedeli by sme čo ďalej bez nej. To je závislosť. A práve preto sa cítiš zviazaná, keď niečo stratíš. 

Netuším či to dokážem vysvetliť celkom jasne. Nechcem ťa určite o ničom presviedčať :) ani nikoho. Ja si len tak píšem do neurčita a občas si to niekto všimne a zamyslí sa :D Tento komentár môžeš akceptovať a nemusíš, môžeš mi kľudne aj vynadať :D ja to vezmem v pohode. Ale nezmení to moje poznanie.

Ďakujem ti, že si sa ozvala :) potešila si ma. Rozvírila si filozofickú debatu. A máš určite pravdu, z ľudského hľadiska. Len... prichádza čas, kedy by si ľudia mali uvedomiť, že sú niečo viac ako len ľudia. A že svet by mohol vyzerať inak.

Oh! a ešte som chcela dodať, že nie každý človek musí stratiť úplne všetko na to, aby si uvedomil pravdu. Niekedy nám dá po papuli aj maličkosť.