Verím, že Tvoj prípad odkazuje, že nič nie je nemožné... dovoľujem si pradať jednu príhodu z vlastného života. Jeden príbeh mi spontánne ožil po TROCH ROKOCH od prerušenia jeho tvorby. Veľmi som v ňom chcela pokračovať, ale darmo som si želala, darmo som doň v myšlienkach štuchala, príbeh vyzeral aj správal sa ako mŕtvy. A vôbec by som sa nečudovala, keby bol. Ktorý lekár by ešte dával nádeje pacientovi, ktorý leží tri roky v kóme? :-D Našťastie, stal sa zázrak a ja som prekonala svoj osobný rekord v dĺžke medzi dvoma fázami aktívneho života románu. :-)

Príbehy, ktoré sa vracajú do života a to aj napriek tomu, že sa ich všemožne snažíme "odrovnať" a skoncovať s nimi, sú väčšinou naozaj dobré.:-) Dúfam, že tento fakt Ti pomôže zvýšiť si mienku o svojom diele. I keď nemôžem uveriť tomu, že Amandu naozaj nemáš rada a píšeš ju len kvôli čitateľom.:-)

Ale poznámky... Ty používaš poznámky? Ja som si vždy myslela, že na tento účel je hlava. :-) A na čo naopak držať v hlave nejakú matiku, slovenčinu a angličtinu, keď týmto nepodstatnostiam stačí existovať vo forme poznámok na papieri? :-D