Sama netuším, ako je TOTO možné :D Myslím, že moja spolužiačka (ktorá nedávno začala čítať od prvej časti) sa musela veľmi modliť (lebo som jej to kázala) aby som sa dokázala vmiesť späť do tej atmosféry, v ktorej som písala Námet a pokračovať. Vlastne som sa rozhodla preto, lebo aj tu na enigme už viackrát odzneli všelijaké narážky, či budem pokračovať, v akom je to štádiu a tak ďalej a tak ďalej. Verte, či neverte, dokonca som si k tomuto príbehu stratila aj poznámky :D:D:D takže... naozaj netuším ako sa mi mohlo podariť opäť ho oživiť. Verím, že priaznivci sa vrátia :D:D:D:D (minimálne Ľubka - tá spolužiačka - bude šťastná ako blcha :D) Tak prajem príjemné čítanie... snáď sa mi to už podarí ;)