to je naozaj zaujímavé. normálne som sa nad tým záverom začala hlboko zamýšľať. Je pravda, že sa mi najčastejšie stáva, že svoje poviedky píšem v noci. ako netopier... Proste ma kopne múza (najčastejšie o jedenástej večer) a končím niekedy o druhej ráno. Najprv som túto malú poviedočku písala na papier a potom som o nej ešte premýšľala. ale záver som nemala domyslený, to bola improvizácia. Najprv som to chcela zakončiť tým ako Sára predniesla svoj prejav, no potom ma ešte napadlo zamiešať do toho Braňa. Z príbehu očividne vyplýva, že ho kedysi veľmi ľúbila, no musela odísť, oppustiť svoj vtedajší život a prišiel iný človek - ten pravý - vďaka ktorému sa vlastne pozbierala z totálneho dna. No a keď neskôr Braňa stretla po toľkých rokoch, nemohla sa mu predsa hodiť okolo krku a vysvetľovať mu čo k nemu cítila, alebo sa nebodaj vypytovať, čo cíti on. Sára už mala toho pravého muža a tým, že vo vzťahu s Braňom videla možno hlboké priateľstvo som chcela poukázať na to, že ho stále svojím spôsobom ľúbila (priateľsky) no bola to tiež žena, ktorá vedela čo chce a tiež vedela, kto jej podal pomocnú ruku a Braňo to nebol... V každom prípade ďakujem za komentár :) naozaj som vďačná a za kritiku momentálne asi ešte viac, ako za pochvalu :) lebo si môžem veľa vecí uvedomiť, prehodnotiť a nabudúce to napísať lepšie.