Táto kniha je inšpirovaná podľa pravdivého príbehu. Veľmi ma dojala a zmenila môj pohľad na svet. Keď chodím po TN, kde sa odohrávala časť deja, vidím miesta, kde sa mohli smiať a žiť tí, ktorí podľahli drogám a zomreli. Neodsudzujem ich, lebo viem, že to nebola ich vina. Viem, že hľadali pomoc. Viem, že sú tu ďalší, ktorí majú rovnaký osud. Keď idem po ulici, snažím sa vidieť ľudí, ktorí trpia, ktorí sa utápajú v drogách. Možno by im stačilo len pohladenie. Keď vidím feťákov, nesmejem sa im, neopovrhujem nimi. Snažím sa pozrieť im do očí a pochopiť... že za drogami je len nedostatok lásky a akceptácie. Preto buďme k sebe láskaví, nikdy nevieme, kto bojuje s vlastnými démonmi.