Básničky, básničky.
Teraz treba činy!
V noci som si už dosť užila periny.
Nielen v teple peria rodia sa dejiny.
Idem si vymiešať krčah z ľudskej hliny.
Kohože to dneska budem modelovať?
Akýže kvietoček na krčah maľovať? ...
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
Hľadal som ťa včera, kde si nebola.
Dnes už ale dobre viem,
mám oči sokola.
Spúšťal som sa strmhlav, ligotal sa cieľ.
Oslepený leskom tvojich vábnych tiel.
Dnes mám už zrak čistý
a vidím ťa rád,
preosiata láska od zŕn vín a zrád.
Hľadal som ťa včera, kde ťa nebolo.
Teraz sa len smejem, keď idem…
A ako havran na poli zobákom do mňa život ďobe.
Vraj pokoja si, - tu živí, tam mŕtvi, - užívať budú v hrobe.
Poklady, ktoré láskou žiť mi dal,
vraj poklady tie mi život iba požičal.
A nenazdala som sa ani,
už dlžníkom som
a šestáčik si držím v dlani.
Ako ním splatím žitia dlh?
V srdci sa rany ešte…
"Nemáš šancu byť mojou." - To povedal si mi raz.
A tak, ako sa k zemi skláňa zrelý klas,
tak znela tvoja reč, tvoj hlas.
Zrelo a rozumne.
A keď ja volám: - "poď ku mne!",
nuž prídeš, spomenúc si, že aj ty si bol rád dieťaťom
a rád si dvíhal hračky zo zeme...
A teraz ja, v rukách tvojich, som takou…
Strácať milovaného človeka.
Aká to bolesť odveká!
Aké to srdca rvanie!
Vraj takto si mám zvyknúť žiť,
prišiel mi blázon hovoriť,
čo nepozná milovanie.
A ja mu na to: Odíď! Hneď!
Ja poznám svoju odpoveď!
Láska je človek!
Nie predmet na strácanie...
Kým budem v tomto svete žiť,
nemožno mi ho…
Ja ľúbim stále viac!
Som ako cibuľa.
Keď vrstvu odlupneš, ďalšia sa vygúľa.
A že sa raz minú cibule lupene?
Nuž a čo ...
Vtedy pokloním sa žitiu
a pôjdem do zeme.
Chýb možno milión v sebe si nosím.
Kde vziať viac rozumu? Odpovedz, prosím.
Nie tomu tak dávno, čo múdrou si ma zval.
Či si sa pomýlil, keď si to povedal?
Osievam roky, osievam slová.
V mysli si premietam náš život znova.
Viac chlapov uviazlo v plytčine mora,
keď si im ponúkol kormidlo zhora.
…
Bolia ma uši. Prečo? Kto tuší?
Či je to z vetra, či z bôľu v duši?
V hlave mi šumí. Oči sú slané.
Piesok v nich omína.
Koníky vrané, poďte mi na pomoc!
Naložím do voza, do vášho, veľa, moc
nákladu, tiaže,
ktorá mi teraz srdienko viaže.
Tlačí ho. Dusí.
Či to preds' musí každý si vystáť,
kto život…
Aké je to dobré! Aké spravodlivé!
Čas plynie rovnako pre všetko živé!
Každý má rovnakú životnú šancu
byť k tancu vyzvaný, či vyzvať k tancu.
Vo víre valčíka denne sa krútiť,
tancovať, objímať, hlavičky mútiť.
Tomu, kto dá si to.
Kto nedá, sláva!
Ostane na krku mu triezva hlava.
Že veriť môžeš len samému sebe?
Že v láske bublín je jak dierok v chlebe?
Každučká vytryskla z zdravého kváska.
Miluj aj bublinky, taká je láska!
Oddeliť nechcené z lásky sa nedá.
Nemôžeš vyberať dieročky z chleba.
Ak som ťa sklamala voľakým činom,
odpusť mi, drahunký,
je to mou vinou.
Trošku…
Poznáš silu pocitu byť doma?
Snáď to bude toto, násobené stoma.
Jar je tu.
Okno si otvoríš a dýchaš zhlboka.
Počúvaš zvuk vody z blízkeho potoka.
Púpavky vystrčia hlavičky strapaté,
v maštaľke pribudne kozliatko okaté.
Slivky, hrušky, lipa, orgován, jablone
odejú sa kvetmi, každý inej vône…
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Asi polovica detí s ADHD má aj iné pridružené poruchy či komorbidity. Je zrejmé, že v dôsledku toho vznikajú ešte zložitejšie podmienky, ktoré treba zvládnuť. Deti s ADHD majú často aj špecifické poruchy učenia (ŠPU), teda dyslexiu, dysgrafiu, dyzortografiu, dyskalkúliu, preto sú pre ne učenie sa,…
Šepocem do uška
Ľúbezné slová
Hladím ťa po vlasoch
Keď môjmu srdcu
Načúvaš
V tichu sa túlime
Aby sme sa dušami
Objímali
A v nemej prítomnosti
Boli jeden s druhým.
Oči sa nám obom
Zatvárajú
A my spolu zaspávame
By sme sa i v snoch
Tešili spolu navzájom
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
Myslel som si, že si dokonalá,
musela to byť iba hrozná nočná mora
Z hĺbky pekla vysnená metafora
Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,
Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.
Temný zámok je jej posmrtným domovom,
Temná duša pre toto väzenie dôvodom…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
Pridať nový komentár