Reportáž je dokončená - pokochajte sa. (A začnite šetriť na cestu.)
Vtipna a zaroven poucna reportaz. Vdaka.
Kvôli tej tarantule by som tam nešla. Ale inak pekné.
Cestopisy o povodí Amazonky som hltal odmalička. Z tých, čo vyšli v slovenskom alebo českom preklade, mám prečítané takmer všetky. Príroda je však našťastie natoľko rozmanitá, že pocit, že človek už vie o nejakej oblasti dosť, je len ilúziou. Aj tvoja výborná fotoreportáž je toho dôkazom. Vďaka za ňu i za všetky ostatné z tvojich potuliek po svete. Človek sa tam na chvíľu ocitne tiež. Keby si fotky tanečnice a naaranžovaných výtvorov lodných kuchárov nahradil fotkami s atmosférou rieky, bolo by to na 110%. Takto je to "len" na 100% Ešte veľa podobných zážitkov a verím, že ich ponúkneš aj nám. Ivan
Tanečnice patria k Brazílii ako pirane k Amazonke. A to som tu ešte nezverejnil tanečnice samby, ktoré sme videli v Riu: sú takmer vyzlečené, aby vyniklo ich umenie krútenia zadkom. A to doslova, neironizujem! (V USA a Európe sa tanec volá twerking a je u mladých diuevčat veľmi obľúbený. Navrhoval by som našej vláde, v záujme zvýšenia populácie schváliť zákon, aby nevesta musela pred sobášom predložiť potvrdenie o absolvovaní kurzu twerkingu). To, čo vedia tanečnice robiť so svojím telom od pása po kolená, je neuveriteľné (konkurovať im môžu hádam len Tahiťanky). Pozor - umeniu "krútenia zadkom" sa učia Brazílčanky od malička najprv doma, a šikovnejšie potom v školách samby, ktorých sú stovky. To, čo sa naučili, najlepší predvádzajú na sambadróme v rámci karnevalu. Samba je pre Brazílčanov to, čo pre Španielov býčie zápasy, flamengo či futbal. Žiaľ, karneval sme minuli o pár dní (a aby toho nebolo v Brazílii málo: Rolling Stones deň pred našim príchodom mali koncert na Copacabane v Riu, pričom bývali v hoteli Belmond pri pláži, rovnako ako my - minuli sme sa len o jediný deň, no skrátka smola - píšem to preto, lebo na ich hudbe som vyrastal. Navyše, sú to moji rovesníci :-). Pár fotiek z rieky ešte môžem doplniť, mám ich kopu.
mám pocit, že už som bola aj viac ohúrená Tvojimi reportážami. Možno som len nebola v správnej hladine alfa :P
P.S.: Mne tanečnica vôbec nevadila. A surféri boli drsňáci.
Zámerom mojich reportáží nie je niekoho ohúriť (aj keď ma, samozrejme, poteší, keď to niekto napíše), ale zverejniť pár fotiek a informácií z miest, kam sa bežne necestuje. Zároveň je to pre mňa taká malá kronika toho, čo som zažil (týka sa to hlavne splavov - tie tu mám takmer všetky - cesty len niektoré). Amazonka a okolie sa fotografuje dosť ťažko človeku, čo má na ňu len 3 dni a navyše nevláči so sebou ťažké fotodelo s teleobjektívom, ale len malý turistický fotoaparát. Vysvetlím: plavba po Amazonke či Rio Negro je dosť fádna - na najbližší breh je to často aj 5 km - z tejto vzdialenosti na brehu nenafotíš nič, môžeš urobiť pár záberov vodnej šíravy, pekné západy slnka a samozrejme detaily lode (lode sú moja slabá stránka)... Vizuálne zaujímavejšie sú vyjazdy na menších člnoch do ramien - odtiaľ sú aj najzaujímavejšie snímky. Tiež navštíviť dom domorodcov je výnimočný zážitok - Európan si tu uvedomí, akými zbytočnými vecami sa obklopujeme. Dúfam, že to moje snímky potvrdzujú... Dažďový prales je tiež dosť monotónny - nekonečná húština stromov a lian, vo dne je všetko zalezené, takže je tu pokoj, akurát sem-tam stúpiš na tarantulu, spadne ti zo stromu na plecia had, či z kríkov vybehne leopard... ináč dosť nuda; prales má totiž viac stromových "poschodí" (až do výšky 70 m ! ) - najviac života a zvierat je na vyšších poschodiach (opice, vtáky, hady, motýle, hmyz...) Na najnižšom poschodí (na zemi) sa dajú však nafotiť pekné detaily (napr. zo života obrovských mravcov - treba však na ne mať čas a vybavenie - za skupinou sa však neoplatí zaostať, lebo sa s ňou už nemusíš stretnúť). Chcelo by to, vybrať sa tam sám a pobudnúť tam dlhšie s miestnym sprievodcom. Ale ja som vďačný, že som tam aspoň nakukol a nadýchal sa atmosféry tohto úžasného kúta našej planéty.
Presne ako píšeš v závere "...nakukol a nadýchal sa atmosféry..." Keď sa povie Amazonka, ty už vieš, my si len predstavujeme. Aj tanečnici som už odpustil,keď tak dobre krúti zadkom. Ale tie zábery rieky ma stále mátajú. Ak budeš mať čas a chuť, zváž, či ich niekde nezavesíš a nezverejníš link. Dobrá by bola aj nejaká vodácka "slezina" s premietaním a obohatená tvojím rozprávaním. Asi však nie si úplne pánom svojho času. Inak, tiež píšem okrem iného aj preto, aby som si mohol nejaké akcie pripomenúť a sprítomniť. Ahoj
(Prišlo mi mailom od mojej fanynky Nadi) Milý náš kapitán!
Je neuveriteľné, ako ma vždy poteší Tvoj cestopis, a keby sa dalo, tak by som knihu z Tvojich ciest s vtipným komentárom listovala aj na staré kolená pred spaním a predčítala z nej v domove dôchodcov chromým starcom ... alebo mládeži, aby som ju motivovala k cestám a objavovaniu sveta...
Zatiaľ motivujem seba a svojich kamarátov a za to Ti patrí obrovská -OBROVSKÁÁÁ vďaka.
Srdečne, plavčík Naďa.
... no uzasneeee
uz som zacala setrit na cestu :-)
tana
Viac o autorovi
Bývam pri Nitre na okraji strašidelného pohoria Tribeč. Som dlhoročný splavovač riek, jazier a morí. Okrem toho sem-tam vydávam knihy.
Benátska lagúna - jeden z najkrajších kútov Talianska - skrýva okrem najznámejšieho ostrova - Benátok aj ďalšie poklady.
Chodím ich so svojimi priateľmi objavovať opakovane.
Program si organizujeme sami: na vypožičanej lodi, ktorú si riadime sami. (Nepotrebujete na to nijaké kapitánske skúšky…
Kníhkupectvo Martinus na Obchodnej ulici zažilo v druhú októbrovú stredu milú slávnosť - do pozornosti čitateľov sa odporúčala nevšedná zbierka básní.Podujatie moderovala Lucia Šorálová, známa slovenská speváčka.Vlastne, vydanie zbierky básní Prelet nad životom bol jej nápad, o ktorého realizáciu…
Vybral som sa vám ja začiatkom septembra, po prvý raz v živote do Bystrice, na jarmok. Reku, je po žatve, pokosenô je, čo budem doma podaromnici hlivieť. A veru, neoľutoval som.Na námestí ma privítala našikmená Hodinová veža... a tak som si povedal: "Iní vyšli, i ja vyjdem. Veď tých 101 schodov…
FOTO: Braňo + Milan + autorNaša tradičná jesenná túra viedla tohto roku na pozoruhodnú zrúcaninu hradu Hrušov.Autom sa dostanete k nemu najbližšie cestou zo Zlatých Moraviec smerom na Skýcov (cez Topoľčianky). Cca 6 km za Topoľčiankami sa objaví vpravo pri ceste autobusová zastávka s parkoviskom.…
Na príspevku sa lenivo stále pracuje...Sen všetkých cestovateľov - Rio de Janeiro. V Riu, spolu s predmestiami, žije okolo 11,5 milióna obyvateľov. Mesto patrí medzi najnavštevovanejšie turistické destinácie Južnej Ameriky. Vpredu legendárna pláž Copacabana, vľavo pláž povestná veľkými vlnami,…
Nočnou ulicouRúti sa čierne autoKolesá svištia po asfalteKužely svetiel krájajú nocVytie motora preniká tabuľkami okienDo ticha spálníĽudia sa strhnú Zamrmlú čosi akoKtorý čert, takto v nociA nerušene pokračujú v snívaníZatiaľčo čierny, vychudnutý šoférZabočí o ulicu ďalejZahne pod bránuDupne na…
FOTO: autor + SoňaObvyklým východiskom trekov / výjazdov na Machu Picchu je CUZCO. Do Cuzca sa dostanete z metropoly Peru - LIMY špeciálnou leteckou linkou. Let trvá síce len 50 minút, výhľady na zasnežené Andy vás však určite dostanú. Rovnako ako pristávanie na dráhe letiska vtesnaného medzi domy…
Foto: Soňa + autor_________________________Peru, juhoamerická cestovateľská TOP 1. Prileteli sme sem z Patagónie. Kratšie cesty z Európy vedú cez Karibik, Amazóniu alebo Rio. Lima - Letisko Jorge Chavez International - mravenisko ľudí a lietadiel.Náš boeing sme tu nechali pár dní "na stojánke",…
(Foto: Soňa + autor)Na úvod malé zopakovanie školských vedomostí:Amazónia je označenie geografickej oblasti povodia Amazonky.Nachádza sa na území Brazílie, Bolívie, Peru, Ekvádoru, Kolumbie, Venezuely, Surinamu a Guayany. Má takmer 7.000.000 km2, a toho 5.000.000 km2 vypĺňa Amazonský dažďový prales…
Comments
Pridať nový komentár
Reportáž je dokončená - pokochajte sa.
(A začnite šetriť na cestu.)
Vtipna a zaroven poucna reportaz. Vdaka.
Kvôli tej tarantule by som tam nešla. Ale inak pekné.
Cestopisy o povodí Amazonky som hltal odmalička. Z tých, čo vyšli v slovenskom alebo českom preklade, mám prečítané takmer všetky. Príroda je však našťastie natoľko rozmanitá, že pocit, že človek už vie o nejakej oblasti dosť, je len ilúziou. Aj tvoja výborná fotoreportáž je toho dôkazom. Vďaka za ňu i za všetky ostatné z tvojich potuliek po svete. Človek sa tam na chvíľu ocitne tiež. Keby si fotky tanečnice a naaranžovaných výtvorov lodných kuchárov nahradil fotkami s atmosférou rieky, bolo by to na 110%. Takto je to "len" na 100% Ešte veľa podobných zážitkov a verím, že ich ponúkneš aj nám. Ivan
Tanečnice patria k Brazílii ako pirane k Amazonke. A to som tu ešte nezverejnil tanečnice samby, ktoré sme videli v Riu: sú takmer vyzlečené, aby vyniklo ich umenie krútenia zadkom. A to doslova, neironizujem! (V USA a Európe sa tanec volá twerking a je u mladých diuevčat veľmi obľúbený. Navrhoval by som našej vláde, v záujme zvýšenia populácie schváliť zákon, aby nevesta musela pred sobášom predložiť potvrdenie o absolvovaní kurzu twerkingu). To, čo vedia tanečnice robiť so svojím telom od pása po kolená, je neuveriteľné (konkurovať im môžu hádam len Tahiťanky). Pozor - umeniu "krútenia zadkom" sa učia Brazílčanky od malička najprv doma, a šikovnejšie potom v školách samby, ktorých sú stovky. To, čo sa naučili, najlepší predvádzajú na sambadróme v rámci karnevalu. Samba je pre Brazílčanov to, čo pre Španielov býčie zápasy, flamengo či futbal. Žiaľ, karneval sme minuli o pár dní (a aby toho nebolo v Brazílii málo: Rolling Stones deň pred našim príchodom mali koncert na Copacabane v Riu, pričom bývali v hoteli Belmond pri pláži, rovnako ako my - minuli sme sa len o jediný deň, no skrátka smola - píšem to preto, lebo na ich hudbe som vyrastal. Navyše, sú to moji rovesníci :-).
Pár fotiek z rieky ešte môžem doplniť, mám ich kopu.
mám pocit, že už som bola aj viac ohúrená Tvojimi reportážami. Možno som len nebola v správnej hladine alfa :P
P.S.: Mne tanečnica vôbec nevadila. A surféri boli drsňáci.
Zámerom mojich reportáží nie je niekoho ohúriť (aj keď ma, samozrejme, poteší, keď to niekto napíše), ale zverejniť pár fotiek a informácií z miest, kam sa bežne necestuje. Zároveň je to pre mňa taká malá kronika toho, čo som zažil (týka sa to hlavne splavov - tie tu mám takmer všetky - cesty len niektoré).
Amazonka a okolie sa fotografuje dosť ťažko človeku, čo má na ňu len 3 dni a navyše nevláči so sebou ťažké fotodelo s teleobjektívom, ale len malý turistický fotoaparát.
Vysvetlím: plavba po Amazonke či Rio Negro je dosť fádna - na najbližší breh je to často aj 5 km - z tejto vzdialenosti na brehu nenafotíš nič, môžeš urobiť pár záberov vodnej šíravy, pekné západy slnka a samozrejme detaily lode (lode sú moja slabá stránka)...
Vizuálne zaujímavejšie sú vyjazdy na menších člnoch do ramien - odtiaľ sú aj najzaujímavejšie snímky. Tiež navštíviť dom domorodcov je výnimočný zážitok - Európan si tu uvedomí, akými zbytočnými vecami sa obklopujeme. Dúfam, že to moje snímky potvrdzujú...
Dažďový prales je tiež dosť monotónny - nekonečná húština stromov a lian, vo dne je všetko zalezené, takže je tu pokoj, akurát sem-tam stúpiš na tarantulu, spadne ti zo stromu na plecia had, či z kríkov vybehne leopard... ináč dosť nuda; prales má totiž viac stromových "poschodí" (až do výšky 70 m ! ) - najviac života a zvierat je na vyšších poschodiach (opice, vtáky, hady, motýle, hmyz...) Na najnižšom poschodí (na zemi) sa dajú však nafotiť pekné detaily (napr. zo života obrovských mravcov - treba však na ne mať čas a vybavenie - za skupinou sa však neoplatí zaostať, lebo sa s ňou už nemusíš stretnúť).
Chcelo by to, vybrať sa tam sám a pobudnúť tam dlhšie s miestnym sprievodcom. Ale ja som vďačný, že som tam aspoň nakukol a nadýchal sa atmosféry tohto úžasného kúta našej planéty.
Presne ako píšeš v závere "...nakukol a nadýchal sa atmosféry..." Keď sa povie Amazonka, ty už vieš, my si len predstavujeme. Aj tanečnici som už odpustil,keď tak dobre krúti zadkom. Ale tie zábery rieky ma stále mátajú. Ak budeš mať čas a chuť, zváž, či ich niekde nezavesíš a nezverejníš link. Dobrá by bola aj nejaká vodácka "slezina" s premietaním a obohatená tvojím rozprávaním. Asi však nie si úplne pánom svojho času. Inak, tiež píšem okrem iného aj preto, aby som si mohol nejaké akcie pripomenúť a sprítomniť. Ahoj
(Prišlo mi mailom od mojej fanynky Nadi)
Milý náš kapitán!
Srdečne, plavčík Naďa.
... no uzasneeee
uz som zacala setrit na cestu :-)
tana