Publikácia je určená predovšetkým študentom pripravujúcim sa na výkon pomáhajúcich profesií (napríklad v odboroch psychológia, sociálna práca, ošetrovateľstvo, učiteľstvo akademických predmetov, pedagogika a iných) ako i  širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma o podstatu a fungovanie sociálnych javov a systému, v ktorom človek vo všetkých fázach jeho vývinu existuje.

Vysokoškolská učebnica je členená do jedenástich kapitol, v ktorých autori prezentujú historicky významné a neustále aktuálne, ako i najnovšie poznatky z domácich i zahraničných odborných zdrojov. V prvých deviatich kapitolách približujeme podstatné témy viažuce sa na predmet sociálnej psychológie (predmet, teórie a metódy sociálnej psychológie; socializácia; sociálne poznávanie; postoje, stereotypy, predsudky a možnosti ich zmien; afiliácia, sociálna príťažlivosť a láska; sociálny vplyv, vodcovstvo a moc; sociálne (agresívne a prosociálne) správanie; sociálne skupiny; sociálna kompetencia a sociálna komunikácia), desiata a jedenásta kapitola spadajú do rámca aplikovanej sociálnej psychológie (s dôrazom na školské prostredie a zdravie človeka). Za každou kapitolou čitateľ nájde krátku sumarizáciu nosných tém jednotlivých kapitol pod názvom „Zhrnutie“ a zoznam literatúry, ktorá sa do obsahu kapitoly premietla.

Obsah

Predhovor

1 Teórie a metodológia sociálno-psychologického výskumu (Tomáš Sollár) 
1.1 Predmet sociálnej psychológie
1.2 Teórie sociálnej psychológie 
1.3 Metodológia sociálno-psychologického výskumu 
1.3.1 Ciele sociálno-psychologického výskumu 
1.3.2 Základné pojmy metodológie kvantitatívneho psychologického výskumu
1.3.3 Základné pojmy metodológie kvalitatívneho  psychologického výskumu
1.3.4 Etické otázky sociálno-psychologického výskumu 
1.4 Zhrnutie
Literatúra

2 Socializácia (Eva Sollárová) 
2.1 Socializácia ako pojem 
2.2 Prostredie, kultúra a socializácia 
2.3 Socializácia osobnosti  
2.4 Sociálne učenie 
2.5 Zhrnutie 
Literatúra

3 Sociálne poznávanie (Eva Sollárová, Tomáš Sollár)
3.1 Pojem sociálne poznávanie 
3.2 Teórie sociálneho poznávania
3.2.1 Formovanie dojmu – teória Solomona Ascha (1946)
3.2.2 Teória kognitívnej disonancie – Leon Festinger (1959) 
3.2.3 Atribučná teória – Fritz Heider 
3.3 Atribúcia 
3.4 Interpersonálna percepcia
3.4.1 Zdroje sociálnej percepcie
3.4.2 Zložky sociálnej percepcie
3.5 Zhrnutie
Literatúra

4 Postoje, stereotypy, predsudky a ich zmeny (Marcela Verešová) 
4.1 Postoje
4.2 Stereotypy
4.3 Predsudky 
4.3.1 Model ospravedlnenie – potlačenie predsudku
4.4 Zmeny postojov a predsudkov
4.5 Meranie postojov 
4.5.1 Náčrt procesu tvorby postojovej škály 
4.6 Zhrnutie 
Literatúra

5 Afiliácia, sociálna príťažlivosť a láska (Marcela Verešová)
5.1 Niektoré teórie vzťahov
5.2 Interpersonálna príťažlivosť
5.3 Láska 
5.4 Zhrnutie 
Literatúra

6 Sociálny vplyv, vodcovstvo a moc (Vladimíra Čavojová) 
6.1 Konformita
6.1.1 Vznik noriem v skupine 
6.1.2 Vplyv väčšiny 
6.1.3 Faktory ovplyvňujúce konformitu 
6.1.4 Prečo sa ľudia prispôsobujú 
6.1.5 Vplyv menšiny na väčšinu 
6.2 Podriadenie 
6.2.1 Šesť zdrojov sociálnej moci 
6.3 Poslušnosť voči autorite 
6.3.1 Poslušnosť, za akú cenu? 
6.3.2 Odpor voči autorite 
6.4 Vodcovstvo 
6.4.1 Kto sa stane vodcom 
6.4.2 Vodcovstvo ako osobnostná charakteristika  
6.4.3 Vodcovstvo ako pracovná rola 
6.4.4 Vodcovstvo ako posilnenie sociálnych vzťahov 
6.5 Zhrnutie 
Literatúra

7 Sociálne (agresívne a prosociálne) správanie (Marcela Verešová, Tomáš Sollár) 
7.1 Agresívne správanie
7.1.1 Aresivita a agresia (pojem, druhy, teórie) 
7.1.2 Agresia, pomsta, nenávisť a nepriateľstvo 
7.1.3 Agresívne správanie z pohľadu rodových  a vekových rozdielov 
7.2 Prosociálne správanie 
7.2.1 Pojem prosociálneho správania
7.2.2 Vývin prosociálneho správania dieťaťa 
7.2.3 Vplyv rovesníkov a školy na prosociálne správanie 
7.2.4 Pomáhajúce správanie 
7.3 Zhrnutie
Literatúra

8 Sociálne skupiny (Marta Flešková) 
8.1 Malá sociálna skupina 
8.1.1 Znaky malej sociálnej skupiny 
8.1.2 Klasifikácie malých sociálnych skupín
8.1.3 Význam a funkcie malých sociálnych skupín
8.1.4 Vznik a vývin malej skupiny 
8.2 Dynamika skupiny 
8.2.1 Ciele a normy skupiny 
8.2.2 Štruktúra malej sociálnej skupiny – pozícia,  rola a status
8.2.3 Súdržnosť (kohézia) skupiny
8.2.4 Skupinová atmosféra
8.3 Výkonnosť skupiny 
8.3.1 Sociálna facilitácia a inhibícia
8.3.2 Sociálne zaháľanie
8.4 Konflikty v skupine
8.5 Veľké sociálne skupiny 
8.5.1 Kultúra a kultúrne spoločenstvá 
8.5.2 Ostatné veľké skupiny 
8.5.3 Davy 
8.6 Zhrnutie 
Literatúra

9 Kompetencie, sociálna kompetencia a sociálna komunikácia (Martin Pohánka)
9.1 Sociálna(e) kompetencia(e)
9.1.1 Sociálna kompetencia ako súhrn určitých sociálnych spôsobilostí 
9.1.2 Sociálna kompetencia ako efektívne sociálne správanie
9.1.3 Sociálna kompetencia ako funkcia kognitívneho spracovávania sociálnych informácií 
9.2 Sociálna komunikácia
9.2.1 Interpersonálna komunikácia
9.3 Zhrnutie
Literatúra

10 Aplikácia sociálnej psychológie v edukačnom prostredí (Miron Zelina) 
10.1 Človek v škole
10.2 Socializácia a personalizácia v škole
10.3 Sociálne učenie 
10.4 Žiak v triede 
10.5 Klíma školy, triedy 
10.6 Metódy poznávania sociálnych vzťahov v triede, škole 
10.7 Zhrnutie 
Literatúra

11 Sociálna psychológia zdravia (Marcela Verešová) 
11.1 Protektívne a rizikové faktory zdravia viazané na sociálne prostredie
11.1.1 Sociálna opora a zdravie 
11.1.2 (Ne)zvládanie záťaže v kontexte zdravia 
11.2 Modely sociálnej kognície a správania zamerané na zdravie  
11.2.1 Motivačné modely správania zamerané na zdravie 
11.2.2 Modely zamerané na správanie 
11.2.3 Multiúrovňové modely zdravotného správania 
11.3 Zhrnutie 
Literatúra