wavako
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 54
Gúľali si hovnivály kus guľôčky po ceste. Cesty cieľ bol kdesi v diali ešte nie sú na mieste. K slnečnému horizontu, lepším dneškom, zajtrajškom. Nechceli žiť ďalej v bahne, inde postavia si dom. Kúpia nové zariadenie, periny aj koberce, s tým sa zas nič nepreženie - každý robí, ako chce. Ako…
Nuž. Keď som už odsúdená na tú zvieratkovú poéziu, pridám na odľahčenie ďalší "skvost" slovenskej literárnej tvorby mladých nádejných básnikov :P Zbadá sliepka sliepku v meste, kukne na ňu, zreve: „Kde ste? Družky moje, mám ju, škratu! Čelný útok, hentam na tú!“ Rozbehne sa slepíc stádo, kopnúc…
Zavčas rána medveď vstane, oblíže si lačne dlane. Vykope sa spod paplónu, okom šibne za záclonu. Vonku drzo slnko svieti, z diaľky počuť vreskot detí Prišli zas na exkurziu. „Nech si radšej doma hnijú,“ zamrmle si pobúrene. Nebaví ho byť tu pre ne. Natiahne si tričko krátke, ulíže tri chlpy…
Dostala som od Gina „zadanie“ – napísať básničku o zelených jednorožcoch, konzumujúcich bryndzu počas hrania na harfu. K námetu sa vyjadrovať nebudem, nuž a toť ten „skvost“ :D Stádo divných jednorožcov zasadlo si v tráve, Boli také nenápadné, boli také hravé. Hravé boli vari preto, že na harfe…
Svätojánskym muškám zasvietili brušká vydali sa nocou svietiť na zem chodcom Nepoznali cestu zablúdili k mestu zlákala ich žiara ktorá do tmy sála Núka nové miesta svetlo veľkomesta neónové dojmy metrovými spojmi Zhasla žiža muškám potemneli brušká načo svetlo v svetle plamienok kde netlie…
Byť človekom - to nie je iba tak. Zrodiť sa pre tento svet, nadýchnuť sa prvýkrát a uzrieť prvý slnka lúč. Ako po písmenku kladieš svoje kroky, až pokým nedokončíš žitia púť, byť človekom sa uč.
Čierna dáma v kúte sedí, myšlienky si v hlave triedi. Jak uloviť tučnú muchu, čo jej zapchá dieru v bruchu? Diera rastie, zväčšuje sa, vdove prudko cukor klesá. Temnie sa jej pred očami. „Dobre mi tu bolo s vami.“ Rozlúči sa so životom, netušiac, čo bude potom. Čaká na smrť odovzdane, keď tu…
Beží špata cez savanu, papuľu má zaslintanú. Vedľa beží druhá špata, za ňou ďalšia. Kto ich zráta? Lev naháňa pakoníka, pakôň beží, besne híka. Vie, že to má spočítané, už je z toho celkom na dne. Špaty bežia, zazrú leva. Z pakoňa už lezú črevá. Lev sa slastne zalizuje, keď tu zrazu brechot…
Quo vadis, homine? Tvoj údel ťa neminie. Čo zasial si, to počká ťa - každého jeho odplata. Quo vadis, homine? Sú tvoje kroky nevinné, či pošliapal si zvitky práv? Zaryto mlčíš. Vstaň a vrav! Quo vadis, homine? Keď zmeníš šaty za iné snáď myslíš si, že spasí ťa ohavnosť chvíľu zakrytá? Quo…
Ulicou blúdim a hľadám smer neviem, či ďalej ísť a či vojsť do dvier Kadiaľ dať sa mám? Vôkol sadá noc, lampy svietia v tme v tieni postávam, neviem, čo so mnou je Nejak to tu nepoznám A zase v tom lietam Som tu, a zas nie tam, kde mám byť Čierny vír ma trhá, krúti, ťahá hlbšie, hlbšie, hlbšie…
Nejako nám to tu zhustlo. Tak si dáme zase raz jednu stupiditku na odľahčenie ;) Sova stretne netopiera. Netopier sa sove vtiera. Že je krásna ako motýľ. Sova vraví: „Si sa opil? Etanol ti mozog kvári, oči slepnú... a či vari...“ Prepadne ju podozrenie. „Metanol si nepil, že nie?“ „Ani kvapku,“…
Niektorí ľudia sú divní. Iní ešte divnejší. No zo všetkého najviac milujem klamárov. Tých dobrákov, ktorí vám zabodnú kudlu od lopatiek až po hrudnú kosť a budú vám tvrdiť, že vám chcú vlastne dobre. Že vám robia len masáž hrudného koša zvnútra. Pokúsia sa použiť presvedčivé argumenty, ak…