Posledný literát, ktorý prinútil deti čítať

 
 
Úvod > Recenzie a články o našich knihách > Posledný literát, ktorý prinútil deti čítať
 
Fixed banner
 
 
 
 

Posledný literát, ktorý prinútil deti čítať

SME (18. 9. 1999)

Pilot a špión, čistokrvný Nór a konzervatívny Angličan do špiku kosti, oddaný otec rozvetvenej rodiny a rodinný tyran, autor morbídnych poviedok pre dospelých a subverzívno-moralistických knižiek pre deti – muž kontrastov menom Roald Dahl (1916–1990). Ako mladý človek túžil po tom, aby ho uznali ako váženého spisovateľa, do histórie sa však zapísal ako fenomenálne úspešný autor detskej literatúry. Bol synom nórskeho podnikateľa, ktorý sa usadil a zbohatol vo Walese. Túžba po dobrodružstve ho priviedla do Afriky, kde strávil niekoľko rokov ako zamestnanec firmy Shell. Tam ho zastihla druhá svetová vojna a Dahl sa vrhol do ďalšieho dobrodružstva - služby v britskom letectve. Po havárii sa ocitol v diplomatických službách vo Washingtone a stal sa stredobodom tamojšej smotánky. 

Rolu spoločenského leva používal vraj ako rúško pre zhromažďovanie tajných informácií a šírenie dezinformácií. Na večierkoch si skúšal účinnosť príbehov, najprv vlastných, postupne s čoraz väčšou dávkou fantázie a morbídnosti. Dahlove poviedky začali vychádzať v renomovaných časopisoch a americká kritika ho privítala ako nádej povojnovej literatúry. Spoločenský úspech zavŕšil sobášom s oscarovou herečkou Patriciou Nealovou. Dahl sa pokúsil uplatniť v Hollywoode ako scenárista, no okrem jednej bondovky - You Only Live Twice - bez väčšieho úspechu. Knižné vydania prvých dvoch zbierok poviedok sa síce predávali, ale Dahlova fantázia začínala vysýchať a kritici si začali všímať ich literárne nedostatky, čoraz perverznejšiu atmosféru a za vlasy pritiahnutejšiu dejovú líniu. 

Dahlov vydavateľ si spomenul na jednu z jeho raných poviedok o leteckých škriatkoch The Gremlins (sfilmoval ju Walt Disney) a nahovoril ho, aby skúsil napísať niečo pre deti. Pustil sa do práce, pričom čerpal aj zo škandinávskych legiend, ktoré poznal z prázdninových pobytov v Nórsku. Aj jeho prvé knižky pre deti, James and Giant Peach (Jakub a obrovská broskyňa, 1960) a Charlie and the Chocolate Factory mali úspech najprv v Spojených štátoch. Mal šťastie, že to bolo v časoch, keď v USA ešte nevládol kult politickej korektnosti a práva detí ešte neboli také posvätné. Chudobnému chlapčekovi sa splní sen - excentrický majiteľ továrne na čokoládu si ho vyberie ako dediča po tom, ako neľútostne eliminuje štyri iné nenájdené, rozmaznané a inak neznesiteľné deti. Táto typicky dahlovská zmes konzervatívneho moralizátorstva a vtipnej zlomyseľnosti niektorých odborníkov na detskú literatúru šokovala. Vyčítali mu presne to, čím sa stal nesmrteľným: že jeho knižky sú rovnako zábavné pre deti, ako aj pre rodičov. V neskorších vydaniach Dahl musel zmeniť opis a ilustrácie továrnikových otrokov, trpaslíkov Umpov Lumpov, pretože príliš pripomínali čierne časy otrokárstva. Začiatkom šesťdesiatych rokov sa s rodinou presťahoval do Anglicka, ale stálicou na britskom knižnom trhu sa stal až v osemdesiatych rokoch. 

Vtedy mu vyšiel úspešný román BFG - Big Friendly Giant čiže Kamoš obor. Dobrácky rozgajdaný obor (podoba s vyše dvojmetrovým autorom určite nie je náhodná) a útla sirota Sophie (inšpirovaná autorovou vnučkou Sophie) v ňom porazia stádo nechutných detižrúcich obrov a za odmenu pijú čaj s anglickou kráľovnou v Buckinghamskom paláci. Podobnú obľubu si získala Matilda (1988), dievčatko s nadpriemernou inteligenciou, ktoré v sebe navyše objaví nadprirodzené sily a využije ich na to, aby sa pomstilo svojim hlboko nekultúrnym rodičom a krutej riaditeľke školy. Dahl nikdy nedokázal skryť svoje sklamanie z toho, že ho nepovýšili do šľachtického stavu. V osemdesiatych rokoch sa mu podarilo proti sebe poštvať konzervatívny establishment zúrivo antisemitským článkom, odsudzujúcim izraelský útok na Libanon. Spisovateľskú obec si zas znepriatelil, keď obvinil Salmana Rushdieho, že si o "fatwu" sám koledoval. No napriek tomu dnes niet anglickej domácnosti, kde by sa v detskej izbe nenašlo niekoľko jeho knižiek. Ba pomaly ani slovenskej, po tom, čo vydavateľstvo Enigma začalo vydávať jednu Dahlovu knihu za druhou i s pôvodnými milo škodoradostnými kresbami Quentina Blaka.

Júlia Sherwood (Autorka je publicistka, žije v Londýne)