Najnovšie komentáre
Aj k písaniu "vtedy, keď nás to chytí, hoci aj uprostred noci" sa v svojom návode dostanem. :-) Čo sa týka mojich románov, nechcem ich zase nikomu vnucovať ani sa vychvaľovať. A obávam sa, že by to presne tak vyznelo, keby som ich spomenula na kozmochate. Tak som urobila len to, že na tie romány, ktoré mám niekde na nete som hodila linky všade, kde mi to pripadá vhodné...
Že čítanie z monitoru nie je bohviečo, to Ti verím. Ani mňa by nikto neprinútil prečítať si celú knihu z monitoru, ale pssst! :-) Ja si musím všetko tlačiť. Hm, a to, že hlavný hrdina zomrie v každej mojej knihe bolo zase trošku prehnané. :-) V skutočnosti doteraz zomrel len v troch z piatych, takže to nie je železné pravidlo.
Áno, môj druhý pseudonym (skôr internetový, než umelecký, ako umelecké meno totiž asi budem používať nejaké mužské :-)) je Eryn Blaireová. Pôvod a dôvod týchto mien je torchu vysvetlený tu http://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Eryn_Blaireová (ak by to niekoho zaujímalo).
hahaha odhadla si ma presne! :D ako si to fajne nazvala ze hatlanina...no ale povedz, ake by to bolo, keby si to napisala uplne otvorene bez tej schovavacky, ktora ti mimochodom ide velmi dobre?! uz by to nebolo ono...
a pravdaze ta citam, ved pises skvele, no napis este jednu takuto vec a budem ta musiet prestat citat! :D a budem musiet zacat lustit ;)
tak je to silny dokument...hm...
muze zdar!!!
co sa tyka nutenia sa do pisania, tak to beriem ako zabijaka muzy. ked ma nieco napadne napr v noci, tak to rychlo naskrabem na papier, a rano sa k tomu vratim, alebo ked mam cas. snazim sa rozpomenut ako som to vlastne myslela( niekedy je to tazke lebo casovy odstup je dost velky :D ) a potom to zapisem, aj s pripadnou upravou...tolko asi k nuteniu sa pisat...preto potrebujem ten navod ako sa donutit to dokoncit ;)
co sa tyka toho prvotneho nadsenia z mojho pribehu, tak mas linda asi pravdu, je lepsie to nechat odlezat a v tom spravnom case sa k tomu vratit. s "oddychnutou" predstavivostou a novymi skusenostami :)
adhara, to ma mrzi ze nevies zohnat nikoho kto by si tvoje pribehy precital...a co ten kozmochat? nikto nic? nenudia sa trochu, ze by si precitali nieco zaujimave? ja sa ti musim ospravedlnit, lebo asi tusis, ze pribeh padajucich hviezd co si mi poslala, som este nepreluskala cely...nie ze by sa mi nepacil, len citanie z monitoru pc nie je moja predstava pohodoveho vecera...ale ja ho docitam. dokonca. slubujem...a poviem ti ako zomrel hlavny hrdina...teda ak vobec zomrie...teda co sa s nim stalo...teda ak sa s nim nieco stane...hm..asi sa na to idem mrknut hned ;)
muze zdar!!!
p.s. prave som zistila ze ho nemam...do certa asi som ho uz zalohovala na cd-cko..nevadi, myslim ze je ako e-book tu na enigme...pockaj, ty si eryn blaireova? pseudonym? :)
Neberte ma príliš vážne - napriek tomu, že si stojím za každým slovom, kniha sa napísať dá a hneď v ďalšej časti začneme hovoriť rovno ako. Čo s ňou po napísaní, nuž - dúfam, že môj pesinizmus je prehnaný a je len odrazom momentálnej situácie, v ktorej preboha neviem zohnať niekoho, kto by si moje knihy prečítal. Resp., neviem ich zohnať dostatočný počet, pretože - pri všetkej úcte k mojim verným čitateľom - dvaja je predsa len málo za cenu veškých rizík a otrockej námahy, ktorá písanie stojí.
Denisa, aj ja som na základnej škole chcela písať veľmi rozsiahlu fantasy... neviemkoľkológiu. :-) Nakoniec to skončilo s asi 20 počítačom zapísanými stranami a s vlastným záverom, že ide o úplnú blbosť. Od piatej triedy som písala na počítači. Nemám nič proti ručnému písaniu, no v mojom prípade musím dostať do oka aj tú grafickú podobu textu, aby sa mi ľahšie porovnávala s predstavou textu na už vytlačených stránkach.
Linda, závidím. :-) Ale so mnou je to v podstate podobné, ako píšeš to s tými "hluchými miestami" až na to, že do každého písania sa musím nútiť a do písania hluchých častí sa musím veľmi nútiť. No písať aj vtedy, keď to nejde a potom opravovať, je podľa mňa veľmi správny postup.
Som rada, že tu píšete vlastné názory a skúsenosti. Som zvedavá na porovnanie, lebo som si kedysi myslela, že môj spôsob tvorby je extrémne divný. Tu (našťastie) zisťujem, že podobnosti existujú.
Vdaka, myslim, ze si to vystihla presne... Co ma tesi dvojnasobne... :)
A mimochodom vdaka aj za precitanie a koment.
Nech ta muza neopusta! ;)
Ja sa do písania nemusím nútiť často. Z času na čas dospejem k hluchým miestam, vtedy sa prinútim, ale čo napíšem takto "nasilu" väčšinou nie je veľmi dobré. Neskôr tie miesta aj tak prepíšem, lebo na ne nemôžem pozerať.
Keď som mala jedenásť rokov, vymyslela som istý príbeh. Napísala som prvú verziu...tá mala celých 76 strán. =D V malom zošite ručne písaných podotýkam. Potom druhú. Potom tretiu. A napokon som pochopila, že môžem každý rok písať novú verziu, aj tak sa mi po niekoľkých mesiacoch už nebude páčiť, pretože sa zmením. Preto som ten príbeh odložila a doteraz čakám na nejaké znamenie, že sa mám pokúsiť o definitívnu verziu. Čiže čo tým chcem povedať, tento príbeh neumrel, keď som ho dala na papier katastrofálnym detským štýlom, ale len prišiel do ďalšej fázy. =) To je asi najlepší prípad. Keď nás neodradí krutá realita, ktorá zo skvelého nápadu urobí ťažký trapas, ale keď je nádej na vylepšenie. =)
Keď si tak prerátam tvoje potencionálne čítacie tempo tak je v podstate jasné, že tej mojej hatlanine sa nedá rozumieť :D:D:D lebo navonok sú to pospájané obrazy, ktoré vôbec nesúvisia, no pod drobnohľadom majú mrazivé vnútorné súvislosti ;) Ale som rada, že si stále taká trpezlivá /a ešte furt ma čítaš/ :D
áno, volá sa to zeitgeist...
:(
ja nemam ziadne sance :(
ale asi to skusim hehe :D
tento tvoj serial adhara je fakt zaujimavy, plny pesimizmu a krutej pravdy...kolko krat pride muza s fantastickym pribehom, ktory by zaplnil peknych 200stran, a ked uz zacne clovek pisat, pointa sa uplne roztaha a nakoniec je nazaujimava pre jej zdlhave hladanie...sranda je, ze svoj prvy roman som mala premysleny az na tri casti! uplne krasna romantika, bola som nadsena...napisala som prvu cast. celu. fakt. dokonca rucne, lebo tak sa mi to paci ( a nemala som este comp :) ) a odvtedy som ju necitala. chcela som ju prepisat, no pripadalo mi to hlupe...ten styl, tie dialogy, opis prostredia...zvlastne, ktovie ci sa k tomu este vratim...mozno ked budem tehotna :D
tak muze zdar!!!
p.s. cakam na ten navod, ako to dotiahnut do konca, lebo by sa mi zisiel...s poviedkami asi dieru do sveta neurobim ;)
Nemusíte dokonca ani nosiť knihu do knihviazačstva. Dá sa to zviazať aj doma, jednoducho, rýchlo, aj keď samozrejme to nebude vyzerať až tak profesionálne. Ale metóda, ktorú Vám predstavujem, má jednu výhodu a to tú, že nemusíte roztvárať knihu násilím, aby ste videli aj na písmenká, čo sú príliš blízko vnútorného okraja. Keď položíte knihu na stôl otvorenú, nezavrie sa Vám (čo sa o profesionálne zviazanej knihe nedá povedať). A hlavne - táto väzba Vás nebude stáť ani cent! (okrem nákladov na materiál).
Potrebujeme na ňu knihu vytlačenú vyššie popísaným spôsobom, pravítko, novinový papier, štetec, chemopren (musí to byť chemopren, žiadne iné lepidlo) a voľný (čiže nie o stôl primontovaný) zverák.
Postup: Za pomoci pravítka veľmi presne vyrovnáme všetky listy budúcej knihy, aby v žiadnom smere neprečnievali. Z oboch strán knihy potom priložíme novinový papier, radšej niekoľko vrstiev (ako izolácia) a opatrne, aby sa nám listy ani nepohli z vyrovnanej polohy, vložíme do zveráka. Chrbty listov, teda tá strana, ktorú chceme zviazať, smeruje dole. Zarovnáme knihu vo zveráku tak, aby ju zverák zovrel priamo v strede a dobre (podotýkam dobre!!!) ju vo zveráku utiahneme. Listy by mali byť zovreté tesne pod hranou.
Potom otočíme zverák na opačnú stranu a niečím ho podoprieme, aby budúci chrbát knihy bol vodorovne. A teraz nasleduje najdôležitejší krok: Natrieme na listy rovnomernú vrstvu chemoprenu a štetcom ju pozorne rozotrieme až k okrajom (pozor na pretečenie a na prilepenie izolačných novín - tomu treba zabrániť). Necháme zaschnúť a potom natrieme druhú vrstvu. Opäť necháme zaschnúť... a je to. Vyberieme hotovú zviazanú knihu.
Znie to neuveriteľne, ale ten chemopren vytvorí mimoriadne pevnú a ohybnú väzbu, pričom ho nebude vôbec vidno. Ak sa to urobí správne, nevtečie medzi stránky a zároveň drží každú z nich pevne na svojom mieste. Ani ja som tomu neverila, kým som to u kamaráta nevidela. Ten chrbát knihy je potom ešte dobré z vonkajšej strany prelepiť papierom, aby nebolo vidno sopľavú farbu chemoprenu, ale to je len estetická záleźitosť, kniha funguje aj bez toho.