Najnovšie komentáre
Rozumiem, psychohygiena je dôležitá vec a pokiaľ máš pocit že by si svoje emócie nemala uverejňovať, tak to určite nerob.
Nedajbože ma na nič nenahováraš, neboj sa :) :D ja by som nemohla prestať s písaním svojich citových výlevov, pretože práve tie mi prídu najautentickejšie :) :D
Súťaž nedopadla nijak :D preto tú poviedku uverejňujem :D :)
Aj ja mám presne tieto dva základné druhy prózy - jednu veľmi osobnú, hlboké pocity, nelogickosť, druhú románovú, vážnu ale (viac-menej) jednoduchú na pochopenie. A potom ešte tretiu, najmenej využívanú, väčšinou sarkastickú prózu na úvahy a rôzne výlevy o všeobecných problémoch. Lenže hoci tej prózy zameranej na seba som napísala porovnateľne toľko, ako fikcie, u mňa je to výlučne šuplíková záležitosť. Nechcem ju dať prečítať vôbec nikomu, je to moja psychohygiena. Neukazujem ju svetu preto, lebo po prvé myslím, že by ma to ohrozovalo, po druhé, asi by to väčšinu ani nebavilo a nerozumeli by tomu a po tretie, ak by ich to bavilo a rozumeli (ako napr. moji blízki), zrejme by sa strašne zľakli, čo mi to behá hlavou... už napr. aj môj Posledný východ slnka na svete bol hraničnou prózou medzi "in" a "ex" prózou a s jeho uverejnením som preto váhala tri roky.
Tým Ti vôbec nechcem radiť alebo Ťa nedajbože na niečo nahovárať. Každý má svoj spôsob a z môjho pohľadu je vlastne obdivuhodné, že Ty zverejňuješ aj tú pocitovú prózu, lebo je to rozhodne riziko.
P.S.: A ako dopadla tá súťaž? :-)
Musím priznať, že som si aj myslela, že si zrejme čerpala neviem, či môžem hneď povedať "inšpiráciu" z nejakého nášho slovenského autora, z tých starších dôb, ale páči sa mi to.
Skutočne je to taký návrat a pripomenutie "slovenskýho nárečia" ako si sama podotkla :)
No s tou slovenčinou vôbec nie si vedľa ;) zámerom bolo pripomenúť "dačo zo slovenskýho nárečia" :D keď už je tam to dedinské prostredie...
Ja naopak nevidím dôvod, prečo by si niečo také napísať nevedela. Keď som toto písala ja, pomáhala som si jednou malou fintou fň :) - zakaždým som si pred písaním prečítala niečo z Kukučína. On tvoril nejak podobne. No a keď sa potom toho na mňa nalepilo dosť, bola som aj ja schopná vdýchnuť postavám ten dedinský "feeling".
Neviem prečo, ale zatiaľ je to asi jediné dielko, ktoré som tu čítala a prišlo napísané tak rýdzo slovensky :)
Samozrejme to myslím ako pochvaľu a zároveň trošku závidím, že ja by som asi taký text nikdy nevedela napísať. :)
Múze zdar, určite si prečítam aj pokračovanie.
Chápe sa :D
Tak... ja to beriem tak - ja mám dvojakú prózu; jednu oddychovú, románovú (ktorú vie písať asi každý) a potom takú tú inú, pocitovú /tak ju ja volám :D/
V každom prípade ďakujem za prečítanie ;) a za koment :)
Bude, to už je dokončená poviedka, ktorú som napísala dávno, ale som ju nemohla uverejniť, lebo som ju posielala do súťaže :)
tak toto sa mi rychlo citalo, a poviem ti aj nejako makksie ako inokedy :) no, tak na odlahcenie vecera :)
je to veľmi dobrá báseň, takmer sa s ňou viem stotožniť, teda až na to, že ja som nezažila veľke sklamanie v láske, aj ked som stretla zopár debilov.
ale s časťou:
"všetko je plné lásky
všetko len ja nie
niekde mi uniká"
úplne súhlasím.
no musím povedat, že aj keď básne nečítam a zvyčajne im ani moc nerozumiem, tak toto sa mi páčilo. :)