Najnovšie komentáre
Priznám sa, že jedna z prvých vecí, ktorá mi napadla po tom, ako som uvidela názov Tvojho príspevku, bola tá, že som nekomentovala ten predošlý. A viackrát som už predtým premýšľala nad tým, že Ti nikto nepridal komentár a že to asi nie je príjemné. Ten príspevok som síce prečítala, ale bol pre mňa náročný, aby som k nemu dokázala zaujať stanovisko po prvom prečítaní, tak som sa nevyjadrila. Sypem si popol na hlavu, bola to asi z veľkej časti pohodlnosť, mala som to prečítať znovu a vyjadriť sa.
Na druhej strane, keď sa na to pozriem s nadhľadom a odmyslím nejakú osobnú rovinu, myslím si, že sa zas neradím medzi tých, ktorí nekomentujú vôbec. Síce nespĺňam presne Tvoje "kritérium", ale myslím, že pomer 17 príspevkov a 123 komentárov nie je zas až taký zlý. 
(Aj keď sa do toho do značnej miery asi rátajú aj komentáre komentárov mojich príspevkov ).
Neviem od čoho presne závisí moja miera komentovania. Dakedy komentujem viac (potom mám občas blbý pocit, že sa ku všetkému príliš vyjadrujem a pritom sa necítim príliš kompetentná), niekedy menej (buď sa mi nechce alebo nechcem niekoho zhúkať pod čiernu zem alebo príspevku nerozumiem, prípadne z iných dôvodov). Ale asi ani nechcem na seba priťahovať priveľa pozornosti a dohnať niekoho k názoru typu "och, tá trúba musí byť v každom zadku strčená". Lebo tu sa komentuje naozaj málo a keď sa budem vyjadrovať ku všetkému, bude to priveľmi "vypuklé". Takže je to zmes rôznych dôvodov.
Inak, musím sa pousmiať... mne sa strašne ráta Tvoj postreh a zároveň guráž trafiť klinec po hlavičke. Dokážeš trefne vyjadriť fakty a povieš ich často celkom holé, hoci sa týkajú i Teba - na toto ja až takú odvahu nemám. Si taký osobitý "prvok" tohto weblogu... je hrozne super, že si tu.
Toľko môj komentár ku komentovaniu.
Ani neviem, či drsnejšie, alebo len ja som taká blbá. Nevylučovala by som ani jednu z možností. 
Úha, na tejto škole ste to mali asi drsnejšie. Aj u nás však bola skúška z bezchordátov postrach. Zrejme som ju nemusela opakovať len preto, že som si vytiahla ako-tak dobrú otázku a tiež preto, že šesť vyhodených študentov predo mnou poriadne znížilo latku.
Máš pravdu Adhara, nie je to totožné. Bezstavovce sú v podstate "podskupinou" bezchordátov (aj keď, ako som nad tým premýšľala, už mi z toho tuším začína hrabať). Len sa mi nechcelo hľadať presné vymedzenie a ja si to nepamätám (zo zoologie bezchordátov som prešla tak-tak na E-čko ). Ale myslím si, že pre laickú verejnosť bohate stačí i takéto vysvetlenie. Pointa je tak či tak v tom, že prosto nemajú chrbticu. Ale vďaka za doplnenie. 
Nie, nie je to totožné. :-) Medzi bezstavovce patria všetky živočíchy, čo patria aj medzi bezchordáty plus ešte skupina takých malých rybiek, ktoré vlastne vôbec nie sú rybky a volajú sa kopijovce. :-) (Dúfam, že si to dobre pamätám, za čo by som však ruku do ohňa nedala vzhľadom na to, že v labáku často pracujeme s neurotoxickými jedmi. :-))
Ďakujem Majka. Bol to len taký výplod (ako väčšina mojich vecí). Voľačo ma nas.. tak som to hodila "na papier". 
Bezchordáty sú v podstate bezstavovce (aj keď celkom totožné to tuším nie je) a áno, sú to také biologické dristy (pozostatky moje profesionálnej deformácie).
Veľmi fajn! mne sa to páčilo. Hlavne tie bezchordáty. to je dáky biologický pojem nočak? :D čo to je presne ak smiem vedieť? opýtam sa hneď odborníka, nebudem googliť :-P
V bolesti "ošľahnutej" duši sa rodia najkrajšie básne. Človek nahmatká najvnútornejšiu podstatu. A tam to je. To pravé z nás. Bolesť je všade okolo. Mali sme šťastie, ak sme ju doteraz nepoznali. Ak sa už dotkla aj nás, je to ťažké. Ale nezabije. Len dá vzklíčiť novej - doteraz nám nepoznanej- kráse.
Páčia sa mi Tvoje verše. Možno žiješ bolesť, ale uvedom si, že svojou básničkou si ma potešila. Nuž, nie je to dôvod pre Tvoju radosť? To, čo sa deje mimo Teba, zrejme ovplyvniť nemôžeš. Ale to, čo robíš Ty, je na Tebe. Vďaka za tento moment, ktorý v kráse prečítanej básne zdieľam s Tebou.
Pekný deň!
Eler
Ahoj,
v prvom rade by som mala povedať, že som tento príspevok vôbec nemyslela ako nijakú výčitku voči nikomu. Je to iba náhoda, že vznikol po nekomentovanom príspevku – inak, skoro som ani nezaregistrovala, že nemal komentár. V skutočnosti som chcela o nekomentovaní napísať už dávno a konečne ma k tomu nakopla úvaha, ktorú som nalinkovala na konci príspevku. A tiež fakt, že by som radšej robila pomaly hocičo iné, len nie písala tú hnusnú diplomovku (iste ešte živo spomínaš na tie časy ;-)).
V druhom rade, vôbec sa nemusíš ospravedlňovať za pomer počtu Tvojich komentárov k príspevkom. Ako som písala, mala by to tak vychádzať len rádovo, čiže desiatky príspevkov a sto dačo komentárov je úplne v pohode. V opačnom prípade by som asi musela odmazať zo 15 svojich príspevkov. :-) Len keď má človek viac príspevkov ako komentárov, tak to je už fakt neférové voči ostatným.
Ja mám tiež občas pocit, že by nezaškodilo trochu menej otvárať ústa, napríklad keď som si uvedomila, že v každej z horúcich tém na Enigme je nejaký môj komentár. Tiež sa často necítim byť kompetentná a keď niečo nie je absolútne môj žáner, idem radšej preč, lebo viem, že by som ho považovala za zlý v akomkoľvek spracovaní. Avšak keď môžem povedať čosi aspoň trošičku k veci, tak prečo nie? Aj pod svojimi dielami mám radšej „málinko odveci“ komentár ako žiadny komentár. A zase, odbor komentovanie ešte na VŠ nie je, takže nikto o sebe nemôže vyhlásiť, že by bol v tomto smere absolútne kompetentný. To s priťahovaním pozornosti tiež beriem, na druhej strane, ako hovoríš, tu sa naozaj veľa nekomentuje a keby sa všetci takto báli... niekto proste musí začať. Ale vôbec nenabádam na pridávanie komentárov za každú cenu, to nie. Ja neznášam, keď ma niekto núti vyjadriť svoj názor na niečo, na čo nijaký názor nemám...
Tak vďaka. Ja som tu ale skôr taký posledný žijúci veterán. :-) A odkedy som zistila, že sem chodieva aj moja mama, tak rozmýšľam, že už je asi najvyšší čas zmeniť webblog. :-)))