aha, mala by som sa naučiť najprv poriadne čítať a až potom komentovať :-) Priznám sa, profil som si neprečítala, takže tu teraz vyzerám ako pako :-)

Adhara, meno uvedené pri tvojej e-knihe je tvoje reálne, alebo pseudonym?

Ehm, Katka vo svojom profile píše, že všetky jej príspevky sú fikcia, takže sa zrejme Mária v skutočnosti nevolá...

Celkom milé zamyslenie. Meno nás naozaj formuje viac, než si asi väčšina ľudí uvedomuje. Väčšina si to uvedomí asi len v tom prípade, že má naozaj príšerné meno, ktoré ho absolútne nevystihuje, z ktorého vyslovovania mu stoja vlasy dupkom na hlave, ktoré všade kde sa len dá, radšej zametie pod koberec... ako ja. :-) Ale ako by som sa chcela volať, to neviem. V detstve som mala tiež zopár extravagantných nápadov, ale triezvym dospelým pohľadom sa žiadne z nich nehodí. Ach, tie slovenské mená... :-(

ahoj, som tvoja menovkyňa :-) Ja osobne predstavovanie neriešim, "meno" zvolím podľa nálady, resp. situácie. Ale väčšinou je to asi podľa kľúča - môj rovesník (plus, mínus pár rokov) = Majka, človek starší alebo v "oficiálnom" styku=Mária. Apropo, ja neznášam a som alergická na oslovenie Marika, Marienka, Mariška a podobne :-D. A v internetovej komunikácii som jednoducho Mary :-D tak ma volala kamoška na výške a tak mi to nejako prischlo....

PS: a prečo tá Katka v nicku? :-D

Nie nie. práveže išlo o tú továrničku. Inak vďaka za prejav, čohosi, budem to brať ako malé uznanie :). Hej a všetci vravia že píšem zložito - veľa slov. Ale po čase som zistil, že sa neviem vyjadrovať úsporne - a aby to malo v sebe to čo chcem povedať. Kedysi dávno som zistil že slová sú neschopné vypovedať to čo presne človek cíti, sú primálo. No a tak skúšam opísať veci aspoň trochou slov,ktoré sú niekomu veľa. Baudelaire bol skvelý,úsporný a pritom výrečný.

Ale celkovo, ďakujem.

A k vykrádaniu/nevykrádaniu - neviem čo si mám o tom myslieť. Ak by som raz niekde čítal niečo, čo som napísal ja, a neboloby tam moje meno, vážne neviem čo si o tom mám myslieť. Teraz by ma to asi potešilo. Ak by to nebola komplet vykrádačka. AK áno.  no neviem.

Rád čítam tvoje príspevky. Najmä preto, že sa s nimi hrám. Nájdem tam čosi, čo je pre mňa silné a z viacerých veršov vytvorím postmodernú skladačku. Nie, nevykrádam ťa, iba si z tvojej básne vyberám pre seba to najlepšie.Napríklad z-Dobrý deň tváre- mi k šťastiu úplne stačilo/Dobrý deň, nasadenétváre/Tváre bez Ducha/Vaše vrásky milión rokov staré/Nikto neošúcha/ Z -O tichu- som si vybral dvojveršie /Nechcem už viac karameliek/Krajšie sú časy slané/ Z - Epitafu- pre mňa osobne na dobrú báseň stačilo poskladané štvorveršie/Tesal odkaz do kameňa človek láskou zmámený/Nádych smrti za pár písmen v skale takto zamenil/Živila ho pri písaní len predstava hmlistá/Láska jeho, láska večná, bude rieka čistá/ Možno preto, že som určite omnoho starší, mám rád menej slov. Ty ešte asi potrebuješ vykričať svetu,čo si o ňom myslíš. Krič o život a krič dobre nahlas.Má to hlavu i pätu.A keď toho bude na mňa veľa, tak ja si už vyberiem. Tekino, tak ťa sám pre seba volám, minule som si čítal aj tvoje staršie veci, Myslím, že to bolo v-Poet a kráska- a objavil som tam verše vhodné dokonca aj na skutočný epitaf./On mal len pár básní/trasúce sa prsty/Továrničku na sny/A nechuť ju pustiť/Ty si mal asi na mysli nechuť pustiť tú krásku, ja som si to prehodil na nechuť pustiť továrničku na sny.Nepúšťaj ju ani ty !Bola by to škoda. Ivan 

Komenty potešia, no mne, pri mojej príslovečnej skromnosti väčšinou stačí, keď má reportáž nad 10.000 návštev. Vtedy mám pocit, že som ju nerobil nadarmo.

Na nejaké veľké komentovanie dnes ľudia nemajú čas (ja som tiež taký). A to ako fotoreportážista som na tom oveľa lepšie ako autori románov - už rolovanie textu na obrazovke je často nesmierne obťažujúca činnosť - človek si dobre rozmyslí, či dá na to koliesko prst alebo odíde.

Tak napríklad tu :) Úplne najsamlepšia je tá s tým slnkom. Tá ma dostala hneď prvýkrát ako som ju videla. A áno, mala som to napísať... Ono to bude asi tým, že človeku (a zvlášť blondíne) to akosi nedôjde, že aj takí veľkí kápovia potrebujú z času na čas počuť nejakú tú chválu. :) Prosto mi to nejako nedocvaklo, neviem, prečo som to nenapísala. Budem sa snažiť polepšiť. :)

A páčil sa mi ten nápad s tými majiteľmi hradu. ;) A nepáčila sa mi moja maličkosť na fotkách. Ale to, že som nefotogenická, viem už dávno, už sa s tým len zmieriť :D (zas niežeby ma to až tak tankovalo :))

A to, že mám rada Tvoj štýl humoru, asi už vieš. Niekedy Ti "ide" viac, niekedy menej, ale Tvoje veci sa spravidla dobre čítajú. ;)

S tým, že je príroda najkrajšia v jeseni, síce súhlasím, ale len do opadnutia lístia. A aká náhoda, zrovna dnes ráno ma čosi príšerne nas...lo a tak som vybehla do prírody, vlastne tu v Bratislave len do kváziprírody na brehoch Dunaja. Avšak ani po dvoch hodinách prechádzania sa v opadanom lístí som necítila, že by mi klesol adrenalín. Klesla mi len telesná teplota. Možno tomu chýbal ten diviak... ale tu v kváziprírode sa dajú stretnúť maximálne bobry.

Viem, toto už bolo dosť odveci, ale nedalo mi to...

Celkom rozumiem Vášmu nadšeniu. Predpokladám, že do Vianoc žijete so spomienok na plavbu minulú a od Nového roku sa začínate tešíť na tú nasledujúcu. My/t. j. 5-6 rodín, ktoré spájajú rodinné zväzky a delia kilometre/ sme si pred 8 rokmi povedali, že sa raz ročne budeme stretávať nie len na povinných pohreboch. Tak sme za tých 8 ročníkov spoločne prebrázdili mnoho pekných kútov na Slovensku a na Morave v postupne narastajúcom počte cca. 60 ľudí, vo veku od 6. mesiacov, cez decká, pubertu, dospelých až po geriatriu. Takže príbuzenstvo do 1. 2. 3. či 4. kolena. Program má vždy na starosti jedna partia a ostatní si ho nadšene užívajú. Prešli sme spolu krásne túry po Liptove, Orave, Beskydoch, či Nízkyh Tatrách, múzeá, kaštiele, zámočky, arboreta,folklórne fastivaly atď. Úžasné je, že mlaď, rozlezená po svete, si nájde čas a naplánuje si návrat do vlasti , aby sa stretla s týmto vzdialeným príbuzenstvom. Každý blbneme  po svojom! Prajem Vám, nech sa Vaše  plavby stanú tradíciou a tradície treba udržiavať!

Ale veď na jeseň je príroda najkrajšia - stromy sú už síce väčšinou holé, no brodiť sa za slnečného novembrového dňa šušťavým lístím je to najlepšie, čo môžeš pre svoju dušu urobiť. A keď Ťa pritom trochu po lese ponaháňa diviak, tak aj pre svoje telo.