Najnovšie komentáre

k článku Bezmocnosť

Je pravda, že tejto témy som sa už dlhšie nedotkla, lebo som ani veľmi nemala inšpiráciu – aj raketoplány nám dolietali. :-( A potom som zachytila toto, správu súvisiacu s kozmonautikou, ktorá ma po dlhšej dobe opäť vzrušila. No úprimne, dúfala som, že zo mňa vypadne čosi lepšie. Zrejme som už vyšla z cviku – asi je čas vrátiť sa od „zaláskovanej“ sci-fi späť ku „kozmickej“ sci-fi. :-)

Takže sama nie som moc spokojná a kritiku beriem. Napokon, aj nad tou poslednou vetou som veľmi dlho uvažovala, či ju tam vložiť alebo to zakončiť tým predposledným riadkom... opakovanie má niekedy umelecký dôvod, napríklad taká epizeuxa (to je môj protiargument na výčitku o opakovaní sa slov :-)). Ale samozrejme, ani zďaleka nie všade sa hodí. Mne osobne prišla najslabšia stredná časť textu.

Inak ja sa vždy veľmi snažím, aby sa podobne zamerané texty nečítali zle. Krvopotne sa vyhýbam „škaredým“ slovíčkam, ba dokonca sa zdráham aj presne pomenovať to, o čo tam ide (v tomto prípade o sondu), aby sa čitateľ nezľakol, že pôjde o nejakú suchárinu. Jednoducho, len čisté obrazy a dojmy nezaťažené nejakou teóriou. Ale nakoľko sa mi to darí, neviem...

Odolala som pozrieť si posledný odstavec, keď som bola v polovici. Vtedy mi došlo, že sa to bude asi týkať niečoho "vesmírneho" (síce som hádala raketoplán, ale tak nebola som zas celkom mimo :)) Ty si na tieto veci dosť "zaťažená" a ako si sa rozpisovala o tom vzťahu voči tomu stroju, akosi mi to tam sedelo. Nuž, každý sme zaťažení na niečo iné. Inak, už dávno si sa tejto tematiky nedotkla.

Aby som sa vyjadrila aj konštruktívne, zhruba prvá tretina textu mi príde taká... nesúrodá? Neviem. Možno by som to trošku inak usporiadala prípadne niektoré veci vypustila. Fakt neviem. Ale pôsobí na mňa trochu rušivo.

A ešte niečo. V tej vete "Je to rúhanie, keď poviem, že ony sú ako deti?" by som prvú osobu vymenila za neurčitok. Jednoducho sa mi tam nehodí vkladanie seba samého.A posledná veta už bola obsahovo vyjadrená zhruba na konci prevej tretiny, takže mi to príde ako opakovanie.

Inak sa to nečítalo zle (aj dĺžka príspevku pôsobí na čitateľa povzbudivo :D).

Samozrejme, všetko je len môj osobný názor. Ja nem znalec. :)

Zdravím. Celkom sa mi páči tá Vaša  vydarená upútavka na slovenskú prírodu. Aspoň sa máme  cez tieto hmlisté novembrové  časy na čo tešiť. Už dlho, prechádzajúc popri smerovej tabuli Ostrá Lúka, si s rodinou hovoríme, že by sme sa tam  niekedy mohli  ísť pozrieť. Zatiaľ sa tak nestalo a ani my to nemáme ďaleko. To asi ten Canaveral! Nechápem, ako som mohla doteraz žiť bez takejto univerzálnej výhorky. Ešte, že sem chodím.  

V jednom starom filme v jednej scéne strašne pršalo, rodina sedela pri stole a viedla reči o tom, prečo tak strašne už týždeň prší. A v tom to matka ostatným vysvetlila vetou: "To ten Canaveral." Odvtedy ju aj ja niekedy používam na "vysvetlenie" určitých ťažko vysvetliteľných vecí.

P.S. Pre nezorientovaných: Z mysu Canaveral štartujú rakety do kozmu. Vypúšťajú pri tom do ovzdušia tony plynu. No a potom vznikajú teórie, čo tie plyny spôsobujú (dažde, sucho, zmenu vlády, pokles dolára, premnoženie komárov a pod.).

Zábavná príloha: Na vysvetlenie ozónovej diery nad Anktartídou vznikla teória, že ju spôsobuje prdenie oviec v Austrálii. Oviec v Austrálii je totiž 140.000.000. Unikajúce plyny z ich čriev obsahujú metán, ktorý stúpa do výšky a likviduje ozonosféru. Pekné vysvetlenie, no ja som aj tu zásadne za ten Canaveral.

júj, tak to by bolo super :-D Na jar budú mať čertíci 5 a 2 roky, tak snáď by to zvládli :-) A do toho Revišta nemáme ani nejak extra ďaleko, nejaká hodinka a pol autom :-)

k článku Ja a Ty

Naozaj veľmi pekná je.

Hm hm, ako pozerám, tak do sekcie "Splavujete rieky?" patria aj turistické počiny. ;) Či to sa týka iba turistiky v blízkosti splavných tokov? ;)

Inak pekné fotky. Bolo v tom kus nostalgie zaspomínať si na leto na Revišti. :)

Fíha, ten pekný balvan je tak blízko Revištia? Ako to, že sme pri ňom aj my neboli? :-)

Súčasný nízky stav vody vidno aj na Dunaji. No ten Canaveral som akosi nepochopila...

Tesne pred Čertovou skalou, v dosť strmom stupáku, sme videli otecka nesúceho na krošni svoju ratolesť - mala hádam 2 roky. I tak še dá...

V máji pôjdeme asi na Revište znova, tentoraz však vystúpime na hrad. Menšie deti s dozorom môžu zostať dolu - je tam pre ne dosť zábavy: hojdačky, šmykľavky, lezecké steny, kone, dravé vtáky, čľapkanie sa v Hrone, výborná reštaurácia Pod hradom... Akciu spojíme s prehliadkou Starohorského vodopádu pri Novej Bani, čo je 5 m vysoký prúd padajúcej vody v skalnom amfiteátri. K vodopádu sa ide autami, po zaparkovaní pešo 10 minút po miernom svahu, čo zvládnu aj malé deti.

Môžete sa pripojiť aj so svojím potomstvom - akciu budem avizovať tu na webstránke.

ach, ako závidím tieto reportáže :-) bohvie kedy sa mne podarí od čertíkov takto niekde vypadnúť..... krásne fotky!