Najnovšie komentáre

k článku Facebook

Súhlasím :)

k článku Facebook

ďakujem :D aspoň raz niečo krátke :D

k článku Facebook

Uf, tak toto bolo stručné. Ale výstižné. :-D

k článku Vyznanie

hmm, zaujímavý pohľad, ďakujem :-) Kedže som to písala veľmi dávno (bože, to je už 13 rokov???), naozaj už neviem posúdiť, čo bolo plánované a čo sa pritrafilo.....

snáď len k tej predposlednej strofe: aj mne príde odstupom času trošku zvláštna, ale čo narobím? Už si nepamätám, čo sa vtedy presne odohrávalo v hlave takmer 17 ročnej puberťáčky....Svoje staršie veci zásadne neprepisujem, takže s tým už nič nenarobím :-) Ale myslím, že som to "nemožno" a "viem to" nebrala ako rým :-))).

Určite si ma nedemotivovala, viem že zo mňa básnik nikdy nebude:-) A hlupáka zo seba určite nerobíš, veď komentáre sú hlavne o prezentovabí svojho názoru, pohľad na vec, nie?

 

k článku Vyznanie

To je zákerná požiadavka, vieš o tom? :D Samozrejme, žartujem. Nerada píšem príliš konkrétne (teda zväčša) lebo si nie som istá tým, či som vec pochopila správne. Hlavne keď ja sa v poézii veľmi nevyznám (takže by som asi nemala veľmi komentovať, všakže ;)). Ale tak môžem skúsiť.

Veľmi mi "nerezal" verš "boli - pominuli" v prvej strofe. Teda za predpokladu, že malo ísť o verš (lebo nie všade rýmuješ, niekde je to voľné... teda opäť, ak sa nemýlim). Priznám sa ale, že čím dlhšie to čítam, tým menej mi to príde čudné. Tak asi nič. :D

Inak páčilo sa mi to "zmieriť - na papieri" a náväznosť "späť" na rým predchádzajúcej strofy.

Z predposlednej strofy mám trochu rozpačité pocity. Dúfam, že "nemožno" a "viem to" neboli pokusom o rým a že koncové "o" je len čisto náhodné.

Nuž.... toľko môj názor. Dúfam, že som zo seba nespravila (ešte väčšieho) hlupáka a ani som Ťa nedemotivovala. Ja som v tom veku ešte ani nesnívala o takýchto veciach a ani teraz nie som žiaden Hviezdoslav (ale ani nemám ambíciu) :)

k článku Vyznanie

ďakujem za môj prvý komentár :-)

ak môžeš byť konkrétna, čo na teba pôsobilo rušivo?

Ak mám byť úprimná, z tých "mladíckych pokusov" som s Vyznaním (prípadne jeho mladším bratom Vyznaním 2 :-) )asi najviac spokojná... Tie ďalšie pokusy už boli také "nasilu", preto som sa už o poéziu prestala radšej pokúšať :-D

k článku Vyznanie

Nikdy som neskúšala písať niečo seriózne v 16-tich. V tom veku som mala za sebou len zopár "stupidných" veršovaniek (typu Za rýchlikom beží Janko :)). Preto sa mi ťažko hodnotí. Má to svoje plusy aj mínusy. Niektoré veci sa mi páčili, niektoré na mňa pôsobili troška rušivo. Ale čo tam po tom. Ten pocit nepriznanej lásky v 16-tich si nás asi zažilo mnoho. No málokto to vedel "dať na papier". ;)

Haha, tak to bol dobrý odpis :D

Čím jednoduchšia vec, tým bohatšia diskusia. Spomína sa to aj v známej knihe Parkinsonov zákon:

A tom, kde a za čo postaviť jednu alebo dve atómové elektrárne, komisia rokuje max .1 hodinu.

O tom, kde a za čo  postaviť jeden alebo dva prístrešky na bicykle pre zamestnancov, sa rokovanie pretiahne najmenej na 4 hodiny.

(Pre mňa znie originálna verzia takto:
Veľmi rýchlo beží Janko,
s rýchlikom ho spája lanko.)

P.S. Pekne kreslíš. Najmä farby sú pekné.

 

Toľko nových komentárov v jeden deň. To je radosti :D

To Marko: Vďaka za postreh. Máš pravdu, viem, že tam ešte čosi chýba, ale nechcelo sa mi s tým už babrať. Oveľa ľahšie sa mi kreslí voľnou rukou, nakoľko sa mi ale nechcelo robiť na papier a potom sa dohadovať so skenerom (ja "technický typ" ..., navyše, takto je to ostrejšie, kontrastnejšie), urobila som to v počítači. Oprášila som staré časy, keď sme sa hrávali v Skicári. Bola to celkom haluz. Na detaily som už ale ozaj nemala trpezlivosť.

To Majka Mazúchová: Dikiiii, teším sa, že som Ťa pobavila. Splnilo účel. :)

To Mary: Vďaka. Ja mám tiež rada takéto recesie, občas sa na tom dá dobre "vybujačiť". A neboj, nie si mimo, keď nepoznáš Janka. Tak ste sa zoznámili, no. Lepšie neskoro, ako nikdy. ;) A pôvodná básnička je teda v tomto znení:

Za rýchlikom beží Janko

s rýchlikom ho spája lanko.

Aspoň teda ja som to takto poznala.

To Tekinosaagi: Nie je čo prepačovať (dúfam, že to bolo množné číslo a nie vykanie ;)), ako som už povedala fiamme (odmietam skloňovať, hoci sa mi marí, že ide o osobu mužského pohlavia), stal si sa ďalším spoluautorom tohto počinu ľudovej slovesnosti. A som rada, že si na mňa "nezanevrel" (aspoň dúfam) vzhľadom na našu podivne čudnú výmenu názorov.

To all: Fakt sa teším, že sa Vám to páčilo a že sa podaktorí dokonca aj zapojili do tejto infantilnej hry. :) Ani som nečakala. :) Splnilo účel. Márnosť, koľko radosti môže vzísť z dvoch naturalisticko - naivných veršíkov :)