Nuž, svet je malý. :) Nakoniec ešte zistíme, že sme sa aj niekde stretli. :D

A kde si sprevádzala? Normálne, že vo vlaku, či niečo celkom iné? Ak vo vlaku, tak verím, že to musí byť materiálu aj na knihu. Vlakom som sa tiež nacestovala svoje a v týchto za určitých okolností stiesnených priestoroch sa dá zažiť všeličo zaujímavé. :D Hoci... keď nad tým tak rozmýšľam, ak dám dohromady spojenia "veľkej láske - sprevádzaniu" a "nedeľa večer"....., rozmýšľam, či to predsa len nebude iný druh sprevádzania. Tak kde si to teda sprevádzala (dúfam, že nie zo sveta), ak nevyzvedám príliš? :)

neverííííím, ty si z MT? ja odtiaľ pochádzam, ale pred 7,5 rokmi som sa odtiaľ odsťahovala, keďže som sa vydala na Horehronie, teda konkrétne do Hornej Lehoty pri Brezne :-) Tuším aj Adhara je z Horehronia, ale neviem odkiaľ presne....

jasné, všetko má svoje pre a proti. Ja som šťastná, že mám skvelého manžela a dve zdravé a krásne deti, ale občas mi chýba tá voľnosť a sloboda... Jednoducho možnosť zbaliť sa a načas sa niekam vypariť... Ale verím, že raz, o pár rokov keď decká trocha povyrastú, sa toho dožijem a možno sa opäť vrátim aj k svojej veľkej láske - sprevádzaniu  :-)

Mary vďaka, naozaj. :) A k tej nostalgii, všetko má svoje pre aj proti. Byť sám a bez záväzkov má svoje výhody, ale mať rodinu, ktorá funguje, musí byť tiež super. Nič z toho nie je ideálne. Možno raz, keď budeš už stará... ehm.. pardon, dáma v najlepších rokoch a budeš mať odrastené deti, budeš na ..ehm .. šťastnom skvelom dôchodku a zdravie Ti bude slúžiť, vrátiš sa napäť k tomu, čo si teraz dovoliť nemôžeš. Ostáva Ti žiť prítomnosť a tešiť sa z jej pozitív a snívať o budúcnosti, ktorá možno príde. Oboje nie je na zahodenie. Joj, ale som sa rozpísala, najvyšší čas sklapnúť. :D

K tej druhej otázke, nie, nie je to nič tajné. Som z Martina. A Ty si odkiaľ... ak to tiež nepodlieha utajeniu? ;)

Wavako, skvelý článok, skvelé fotky... Normálne ma pri čítaní takýchto "domácich úloh" chytá nostalgia. Kde sú tie časy, keď som aj ja mohla slobodne cestovať? :-)

Mimochodom, ak to nie je prísne tajné, odkiaľ vlastne si? :-)

To Ti verím. S 89-ročnou babkou som to neskúšala, ale pohľad na jedného postaršieho pána v práci bol tiež vcelku milý. Asi tiež nečakal otázku, či už niečo dostal od Mikuláša a že mu následne niekto dá čokoládku. :)

Už sneží už snežíííí! :) No, Blava je v tomto hrozná. Ale neboj, na Vianoce budeš hádam doma a tam by mohlo snežiť. Tak radšej neumieraj. :)

Inak vďaka za komentár. Tú patetickosť mi vytkol aj jeden z porotcov CeFy. Ale tu to bolo myslené celkom vážne. Hold, asi mám určitý druh patetizmu v krvi. :)

Začiatok i koniec sa mi páčil, podeň by som sa aj ja mohla podpísať :-) piaty odstavec mi pripadal trochu patetický. Ale tušila som už na začiatku, že tam čosi také bude. No, to by Tvojim rodičom asi veľmi nepomohlo, keby dostali takýto list. :-)))

Ach, u Vás snežilo aspoň trochu... v tejto hroznej Bratislave prší od rána! Je siedmeho decembra a stále žiadny sneh!!! Ja umriem...

Ďakujem Mary :)

Písala som to včera v noci po opakovanom naliehaní mojej rodiny, aby som už konečne napísala list Ježiškovi. U nás doma sme totiž od určitej doby zaužívali tento zvyk, aby sme mali približnú predstavu, kto by čo chcel pod stromček. No len ja vždy vypisujem takéto traktáty. :)

U nás dnes tiež trochu snežilo, ale podvečer sa to zmenilo skôr na dážď. Ale veď do Vianoc času dosť, ja si počkám. :)

A áno, naozaj mám obliečky na periny s Mackom Pu, tie som dostala tuším vlani. :) Včielka Maja musí byť tiež super. Celkovo detské motívy sú fajn, je to také milé a veselé, hoci nie každému sa to musí páčiť. Ale však každý sa teší z niečoho iného. Podstatné je vedieť sa tešiť.

teda, to je nádherné a pravdivé... Úplne súhlasím...klobúk dolu :-)

trošku na odľahčenie:

neviem, kedy si písala ten list, ale u nás do rána naozaj nasnežilo :-)

a naozaj máš obliečky s mackom Pu? My máme včielku Maju :-))))

ten macík je fajn...

ale lepší pocit je darovať čokoládu 89 ročnej babke ktorá sa zasmeje. aj keď na mikuláša neverí