Túto knihu som síce nečítal, ale áno, existuje mnoho rôznych spôsobov myslenia a nazerania na svet, ktoré následne ovplyvňujú spôsob života. V podstate sa to dá označiť pojmom filozofia (či životná filozofia). Popri našich západných (či už materiálnych alebo viac duchovných-kresťanských) spomeniem napr. taoizmus či budhizmus, ktoré majú iný pohľad na svet než sme my zvyknutí (nemyslím nábožneskú zložku týchto smerov ale čisto filozofickú).

  Čo sa pozitívneho myslenia týka, nesúhlasím celkom s Adharou. Myšlienkou síce objektívnu realitu pravdepodobne nezmeníme (ak nepripustíme nejaké divoké kvantové teórie), ale môžme ovplyvniť vlastnú výkonnosť. Pozitívne myslenie nie je podľa mňa to že verím že mi medveď nič nespraví. Ale to že keď už ho stretnem tak mám šancu to nejako prežiť, a tak sa o to aspoň pokúsim a nerezignujem.

Na to aby sa niekto zbavil dlhov je ale dôležitejšia sebadisciplína než pozitívne myslenie :-)

Vyjadrím sa ja ako obrovský skeptik ohľadom pozitívneho myslenia:

Myšlienka objektívnu realitu nezmení. Myšlienka nie je schopná nič zhmotniť, nič vypariť a nič premiestniť. To je to najpodstatnejšie a dôvod, prečo je pokúšať sa o pozitívne myslenie podľa mňa zbytočné. Môže zmeniť subjektívny pohľad na realitu za predpokladu, že daný človek nemá zdravý úsudok, ale ťažko povedať, či je odtrhnutosť od reality a život vo vlastnom imaginárnom svete nejaká výhra. Ako pre koho.

Príklad zo života. Predstavme si dvoch ľudí idúcich lesom (nie spolu), z ktorých jeden sa absolútne nebojí medveďov a neverí, že nejakého stretne, kým druhý má z medveďov veľkú fóbiu. Oproti každému z nich ide medveď. Čo si myslíte, čo sa v prvom a druhom prípade stane, keď sa stretnú? Medveď toho z fóbiou roztrhá a tomu odvážnemu potrasie labou a nechá ho ísť? Nie, pretože medveďovi je úplne ukradnuté, čo si kto o ňom myslí, zareaguje vždy rovnako. A nielen medveď, ale aj celá ostatná príroda vrátane človeka. Okrem hypotetických telepatov nič a nikoho svojim spôsobom myslenia neovplyvníme, pokiaľ sa, pravda, nebudú následky myslenia prenášať aj do nášho konania. Lenže to už je o konaní a nie o myšlienkach.

:)

Tvoja tvorba mi niekedy pripomína gympel a hodiny literatúry... rozbory básní... čo tým chcel básnik povedať. Máš dosť texty na zamýšľanie, nikdy nepochopím úplne, aj keď predstavu mám. Len neviem, či je to tým, že som blondína, alebo tým, že pokiaľ človek nevidí do cudzej hlavy a neprešiel si všetkým, čím si prešiel autor, nemôže pochopiť na 100%. Ale aj tak mám tvoje veci vcelku rada.

Mne sa to tiež páči. Hlavne posledné dve vety, tie sú úplne že naj. Skvele "podtrhujú" celú myšlienku.

facebook (správne sa vyslovuje "fakebuk")

Tak toto je podľa mňa veľmi vydarené.

Rýmovačky sú veľmi vďačná záležitosť a pri deťoch človek musí byť veľmi kreatívny. Ja mám tiež sklony ku všelijakým "nevhodným" rýmovačkám a hláškam (občas trochu pohorším nejakú tú maminu... človek si pri deťoch musí dávať väčší pozor na ústa. Len tak čisto na margo toho, v lete na dni detí, čo sa organizoval u nás v CVČ som si celý čas dávala pozor na ústa a len raz sa mi podarilo zanadávať niečo v zmysle "to je taký magor" a jedno dievčatko s dlaňou priloženou na ústa zhíklo "hiiii ona nadáva!" :))

Inak ďakujem za pozitívny komentár :) Hoci "Janko" aj keď nie je "až takýýýý", asi predsa nie je celkom pre malé deti.... je to prosto desná blbina :) Ale teším sa, že som Ti trochu zdvihla náladu - splnilo účel. :)

Majka, ďakujem :)

Tie smajlíky boli trochu takým okliešteným vyjadrením mojich emócií, neriešila som, či je to po literárnej stránke vhodné alebo nie, nakoľko to prvoplánovo ani nemalo mať formu nejakého seriózneho literárneho počinu. Ale som veľmi rada, že sa Ti to páčilo. Bol to len drobný výsek mojich úvah a bola som na pochybách, či to vôbec "pustiť von"- bála som sa, aby to nevyznelo nejako moralizačne alebo čo. Ale som rada že to bolo pochopené (teda aspoň Tebou, neviem už ako ostatnými) správne. :)

vyvolalo to vo mne príjemné pocity. aj trochu smútku, z toho aký je dnešný svet naozaj povrchný, ale bolo to krásne :) a úprimné, to veľmi cítiť. voči príspevku ako takému by som mala možno výhrady kvôli smajlíkom, ale vzhľadom a to, že som cítila, že si to písala z naozaj úprimného srdca a z hĺbky duše tak ti "odpúšťam" :D teda z môjho pohľadu ;)