Díky. Musím priznať, že s týmito názormi som dosť stotožnená. Aj s poslednou vetou, ktorá je ale citátom odinokiaľ (avšak tiež mojím ).

Toto je úvaha z cyklu "Mne sa tak strááááááášne nechce písať diplomovku".

Zdravím Mon (Monika?),

vitaj na Enigme. ;) Vidím, že si sa vrhla na to zhurta (podobne ako ja a mnoho iných, ktorí sem prišli ako noví). :) Neviem, nakoľko Ťa zaujímajú názory ďalších amatérov, keďže "kapitán" sa k výplodom svojej "posádky" vyjadruje tak poredšie, ale môžem skúsiť.

Myšlienky fajn, aj keď, ako už spomínala Adhara, miestami sa to opakuje a je to trochu neprehľadné. Čo sa týka štýlu písania, príde mi to máličko nudné, ale môže to byť len môj osobný názor, možno mi prosto len Tvoj štýl celkom nesadol. :) Ono, jasné, že všetci sa len učíme, ani ja neprodukujem nejaké skvosty. Ale možno by to chcelo predsa len nejakú tú iskru, keď sa píše o bežných veciach. Samozrejme, závisí aj od toho, aký zámer svojím písaním sleduješ. Pokiaľ je to fakt len psychohygiena, píš ako sa Ti dá. ;) V mojom prípade to tiež niekedy bývajú len také "ventily". Ale aj to treba.

Inak ten slogan "vypni telku, zapni seba", som už niekde počula. Neviem teda odkiaľ to máš Ty, možno to vzniklo nezávisle od seba. Každopádne, je v tom kus pravdy. Telka je požierač času, ale je to nenáročný spôsob relaxu, preto ju mnoho ľudí uprednostní pred aktívnou zábavou. Aj ja často "skvasím" skôr pred počítačom, je to akési pohodlnejšie. Rozhodne trávim na vzduchu menej času, než keď som bola školopovinné decko. A je to škoda.

Mon, máš elán, máš ideály - nedaj si ich vziať. A ak Ťa baví písanie, hlavne veľa čítaj. :) A kašli na osemnástku, je to len číslo na papieri. Nič podstatné to nezmení. Človek nedozrieva vekom, ale skúsenosťami.

Pekné.

Niekedy by ma zaujímal Tvoj výklad, zatiaľ si však ponechám ten svoj.

Hm, zaujímavé myšlienky. Páčila sa mi tá s tým zapadaním nerovností a rovnými plochami. A tiež sa mi páči posledný odstavec, hoci s poslednou vetou sa nestotožňujem. Inak, zaujímalo by ma, nakoľko si s tým všetkým stotožnená Ty. Či je to celkom o Tebe, alebo je to len všeobecná úvaha.

Tak práve nad nimi som rozmýšľala asi najviac, nie a nie mi dopnúť, čo by to mohlo znamenať. :D Surrealizmus? Či ako to bolo, už som dávno zo strednej von. :)

Celkom milo napísané, no literatúrou by som to ešte nenazvala. Len také „obyčajné“ zážitky. Ale možno ani nemali ambície byť niečím viac... Niektoré vyjadrenia mi prišli trošku nejasné, opakovali informácie, alebo boli mierne protizmyselné. Nie však až natoľko, aby som nevedela, čo si tým chcela povedať. Napríklad veta „netreba veriť vždy všetkým“, mi trochu zaškrípala, pretože predtým spomínaš, že to bol niekto, komu veľmi dôveruješ. Čiže nie „každý“. Chcelo by to sformulovať to poučenie, respektíve záver toho bodu trochu inak.

A tie preklepy, ach...

Ešte taká moja osobná poznámka k osemnástke ako „to číslo, ktoré všetci tak túžobne očakávajú“. Nuž, ja som ho veru ani zďaleka túžobne neočakávala. :-) V čase dosiahnutia osemnástin som mala pocit, že môj život skončil.

okej :D priznám sa že verš so sklenenými vlasmi mi tentokrát vykĺzol iba tak...

prúd vedomia či ako sa tomu nadáva?

A toto je zase to žitie v ilúzii, ktoré spomínam vyššie.

Ale to je už to prenášanie myšlienok do konania, ktoré spomínam vyššie. Ja však - aspoň myslím :-) - myslím negatívne bez toho, aby sa to prenášalo do môjho konania. To znamená nie "nejdem to už skúšať, lebo sa mi to aj tak nepodarí", ale "Idem to znova skúsiť, lebo som zvedavá, čo sa pokazí tentoraz". A čudujsasvete, napriek môjmu negatívnemu mysleniu to občas aj vyjde. Ale aj to asi len preto, aby ma svet naštval, pretože som sa až príliš tešila, že sa dozviem o nejakom dosiaľ netušenom probléme brániacom v dosiahnutí cieľa. :-)

Keď niekto ide v daždi po ceste a okolo neho prefrčí 120-kilometrovou rýchlosťou auto riadené 18-ročným sopliakom a postrieka ho blatom od hlavy po päty..."

Človek s "negatívnym myslením" si povie: "debil jeden sprostý", vytiahne mobil, utrie klávesnicu od blata a ťuká číslo polície...

Človek s "pozitívnym myslením" si za stáleho usmievania hovorí: "Chudák, asi sa ponáhľa za nejakým dôležitým poslaním (napr. vezie ženu do pôrodnice) - odpúšťam ti, šaty od blata nie sú v živote tou najdôležitou hodnotou... Boh žehnaj tvoj plynový pedál".

***

Som skôr za myslenie a konanie s (kultivovanou) ventiláciou negatívnych emócií. Freud by mi dal určite za pravdu.