Nie, o tú DNA nejde, tá je podľa mňa v pohode. Neviem presne prečo. Možno preto, že to nevystihuje knihu obsahovo (čo ostatne ani koláž...), je to len portrét hlavného hrdinu s náznakom niečoho (DNA), ale... neviem. Jednoducho mi to na obálku nepasuje. Neviem to vyjadriť racionálne, je to len vec pocitu. Nie preto, že by to nebolo dobré. Ale prosto sa mi to nehodí. Skôr by mi to paslo niekde dovnútra knihy na dokreslenie atmosféry. :) Ale je to, samozrejme, len môj osobný názor.

Ďakujem, aj keď k dokonalosti to má podľa mňa ďaleko. :-)

Do istej miery? No, asi tak z 90 %. Ale hrala som sa s tým dlho, už len gumovanie zabije strašne veľa času. A prečo nie na titulku? No dobre, tá DNA je dosť nevydarená (hoci som sa ju niekoľkokrát pokúšala prekresliť) a mala som v hlave aj preferovanejšie námety, ale tento bol u mňa tretí v poradí. A keď zohľadníme dostupné prostriedky, tak prvý.

Wow, to je dokonalé!!!! :-)

pri čítaní tohto článku som si presne vybavila situáciu spred niekoľkých rokov, keď sme spolu so sestrou tiež roznášali podobné reklamné "noviny" Po niekoľkých týždňoch som to priam nenávidela (ťahať sa s ťažkým ruksakom, dobýjať sa do vchodov, prípadne sa vyhýbať psom v rodinných domov a to všetko za mizivé peniaze), ale aspoň som sa vždy na hodinku, dve vyvetrala. Potom som toto roznášanie vymenila za oveľa lepšiu brigádu, ale tým časom je už bohužiaľ koniec :-(

Ono, síce si hovorila, že je to do istej miery odkreslené, ale aj tak si myslím, že je to dosť dobré. Musela si sa s tým riadne vyhrať. :) Rozhodne lepšie, než koláž (hoci na titulku by sa to asi nehodilo). :)

Nuž, aj to je pohľad na vec. Každý to môže vidieť trochu inak (nie len poézia je mnohotvará).

Ak to zoberieme všeobecne, potom ide z Tvojho pohľadu (ak to vnímam správne) tak trochu o sadomasochistu. Aby sme sa nepochopili zas zle (aj keď vylúčiť sa to vonkoncom nedá :P), na bolesti nie je nič zlé, pokiaľ je prirodzená (je to súčasť života) a taktiež súhlasím s tým, že úspechy bývajú vydláždené krvou (v zmysle, že človeka mnoho stoja). Ale vyžívať sa v bolesti ako takej mi príde trochu (alebo aj dosť) choré. V oboch smeroch. Či už by sa kochal vo vlastnej bolesti alebo v bolesti tých druhých.

Ak to zoberieme konkrétne, tak myslím, že toto nie je jeho prípad. On netúži po bolesti, povedala by som, že chodenie po čriepkoch ho zraňuje nechcene. Problém je v tom, že si stále neuvedomil, že ľudia nie sú skladačka a už vôbec nepatria k jeho inventáru, s ktorým si môže robiť, čo sa mu zachce.

A k tej poslednej vete... uf... ďakujem za kompliment. Trošku si ma zaskočil.

Aj tie čriepky a krv môžu tvoriť kúsky mozaiky. Síce trochu odlišnej, ale verím, že by sa niekomu tiež páčila. Nakoniec všetky úspechy sú vydláždené krvou a dorezanými (prinajmenšom) chodidlami). Veľmi ma zaujíma bolesť a jej vnímanie. Čo ak rozbíjal len preto, aby mohol cítiť bolesť? Aby tie sklá mohol mať vrezané v tkanive? Chtiac nechtiac, možno aj nevediac. A jeho mozaiku tým tvorili pocity slastnej bolesti.

Mimochodom, vyzeráš veľmi pekne Wavako.

Veď na to narážam tým pohľadom z okna - že bol konečne cez sviatky sneh. Snežilo na Štedrý deň, aj na Silvestra, aj na Nový rok - na takéto snehové trio si veru ani nepamätám. S počasím som teda bola spokojná. Aspoň s ním. I keď - toľko snehu, aby som bola úplne spokojná a už nechcela ďalší, ešte nikdy nenapadlo. :-D

No veru. Macíka som dostala a pod mostom nebývam. :D A sneh nejaký aj je, aj keď nič-moc, ale predsa. A u vás ako? Mali ste nasnežené? Keď na štedrý deň u nás snežilo, myslela som na Teba. Aj som Ti chcela poslať sms, ale zabudla som na to nakoniec. Ako ostatne na ďalších niekoľko vecí... No čo už. A ako teda? Bola si spokojná? :)

Inak včera som sa zas v čítaní dostala o kúsok ďalej. Začínam chápať, ako si to myslela s tými súvislosťami... že to som ešte nič nevidela. :D