S tým v podstate súhlasím. Bolesť ako taká je pre človeka (a každý iný živý organizmus, ktorý ju vníma), veľmi dôležitá. Pointa je v tom, že tu som nehovorila o fyzickej bolesti (a to Ti je určite jasné).

Prečo si myslím, že ľudia nie sú inventár? To sa ma ako pokúšaš nas...srdiť alebo čo? Nechce sa mi veriť, že si túto otázku myslel vážne, preto neviem, či má zmysel na ňu odpovedať. Ale dobre, chcel si, dostaneš odpoveď. Lebo toto nie je zvieracia farma a nikto nie je niečím viac než ostatní, aby si osvojoval právo niekoho vlastniť. Preto. A áno, pre ktorúkoľvek osobu. Pretože ak aj vezmeš do úvahy partnerský vzťah (čo nie je tento prípad), obaja partneri sú (alebo by aspoň mali byť) rovnocenní. Ani jeden z nich nie je len časťou inventáru toho druhého. Čo je samozrejme len žiadaná teória, lebo v praxi to tak často nefunguje. Ale áno, ak sa vrátime späť do otrokárskej éry, potom vlastnenie ľudí a ich status ako inventár je niečo celkom normálne...

Toto je ale aj tak trochu z iného uhla. Už sa to zvrháva celkom mimo témy príspevku, lebo tam boli tie myšlienky poňaté trochu inak. Navyše, fakt neviem, z akého uhla si to myslel Ty. Toto by bolo asi na hodne dlhú debatu...

:D asi máš pravdu. niečo na tom bude. 

hlboký pohľad do očí vedie k istým veciam, aby som citovala svojho kamaráta, takže... áno asi sa v tom vyžívam ;)

Máš úplnú pravdu a vycítila si to celkom správne... :D ten prvý odstavec chaos a niekde sem-tam blud. a nemyslím si že je to kvalitka, to by som len chcela aby to bola kvalitka :D:D:D:D:D ale mala by som sa nejak rozhýbať s písaním lebo mi to chýba ;) a dík za koment aj za prečítanie :)

Tak mňa držali noviny pri peniazoch takých 6 rokov a neľutujem to. Síce ma raz chceli zbiť cigáni, raz ma chcel jeden zabiť keď mu tie noviny nedám, ale krásne sa človek pri tom vybrúsi. Nosil som 20kilový vak po celom meste, ale nakoniec to vnímam ako pekné spomienky. Teta, ktorákaždý týždeň čakala na leták, lebo sa nemala s kým pozhovárať, a presne vedela kedy mi ide autobus a kedy k nej prídem, ujo ktorý ma raz poýval na kávu, babka ktorá mi dala jablko v zime, aby mi zima nebola. Alebo ujo na ktorého padla perina z balkóna a spadol, lebo bol o paličke, ujo ktorý mi dal 20 korún za noviny - boli zadarmo, ale chcel mi ich dať. Nájdená 200 - korunáčka, aj zakliata ulica, na ktorej každý piatok minimálne dvaja ľudia šprtali do auta. Ja na noviny nespomínam v zlom, je to fajn brigáda, dá Ti čosi do konktaktu s ľuďmi, a nakoniec: za brigádu sa nehodno hanbiť.

Ono sa to každým rokom mení... Mám niečo medzi 22 a 23 momentálne.

Opustime na chvíľu zabehnuté klišé. Vnímanie bolesti je pre človeka najlepšou vecou aká sa mu mohla počas evolúcie stať. Je to len výstraha že: au! dávaj pozor, ešte trochu a bude problém, vážnejší ako len nabité koleno. Preto nechápem, prečo všetci zavrhujú bolesť a chcú s ňou skoncovať. Nevravím, že sa v nej vyžívam, no je zaujímavé ju skúmať. (myslím že som o tom tu niekde aj čosi malé napísal). Ale toto bolo od veci.

Ďalej ma zaujíma Prečo si myslíš, že ľudia nie sú inventár?? A to pre ktorúkoľvek osobu.

Dívanie do očí je výzva na súboj - vyžívaš sa v tom?

Druhý odstavec na mňa pôsobí trošku.... neučesane? Neviem to vyjadriť. Ale tretí a štvrtý sú úplne skvelé. Najlepší je ten tretí. Ten nemá chyby. :) A trošku som nepochopila v tom štvrtom ten "úkon". Inak super. Kvalitka ako od Teba. ;)

Dakujem, bolo to zbuchane za par minut, len tak co mi sedelo na dusi.. akosi som si potrebovala ulavit :)

a chyby opravene.. este raz vdaka.

A ano, volaju ma Adela, Adel či Aďa.. kto ma aký osobný ku mne vztah :)

Nuž ale obsahovo je tú knihu veľmi ťažko vystihnúť jediným obrázkom. :-) Skôr už tú atmosféru, a tú podľa mojej osobnej mienky celkom aj vystihuje. Ale to je možno len tým, že som si na tento obrázok už zvykla. Totiž, predlohu tejto kresby (myslím gitaristu, pretože chromozóm pochádza z celkom iného obrázku) som dala na obálku svojmu šuplíkovému vydaniu. Dala som ju tam preto, lebo možnosti boli veľmi obmedzené a niečo tam byť muselo, no akosi sa mi to tak zapáčilo a tak som sa s tým stotožnila, že už sa mi v úlohe titulného obrázka ťažko predstavuje niečo iné.

Keby to bolo zmýšľané vyslovene ako ilustrácia do vnútra knihy, tak by to podľa mňa nemalo obsahovať dva rozličné námety – čiže aj hrdinu, aj vložený detail chromozómu. S takýmito mixami sa človek stretáva skôr na obálke, ilustrácie majú za úlohu znázorniť jeden konkrétny výjav z deja – čo by oba námety spĺňali, keby boli osobitne. :-)