http://fridecky.blog.sme.sk/

Ja by som mal teraz plodiť skôr bc. prácu, a nie výplody mysle, ale to bude asi príjemnejšie :)

Kde máš na sme profil? Pošli link. Či už neexistuje? Či vlastne blbosť, vravel si, že ich zmazali. Blondína. Ale aj tak môžeš dať link. :D

Tak vyploď niečo tu. Aj keď vyslovene o hovnách to byť nemusí. ;)

Ale no taaaaak :) Myslím Lasica raz napísal že počasie je úplne skvelé, lebo vždy bolo a bude, a dá sa o ňom diskutovať stále. A dá sa od neho skĺznuť k čomukoľvek. I tak je to sprostisť, tak ako tie rozhovory v telke v reláciách typu "koľko máte detí", "aké máte záľuby", "kde pracujete" WTF? Koho to zaujíma? I tak si to nikto nezapamätá.

A článok?? Mal som zopá na blogu na sme - tri zmazali, jeden bol o hovne (doslova)...

A na ostatné ľudia nemali dobré ohlasy. Asi sa ich dotkli.

Jéj, zase nastala zhoda v komentároch odoslaných v rovnakej minúte. :-) Aspoň čo sa týka posledného odstavca...

Zdvorilostné reči u mňa nepadajú na úrodnú pôdu, pretože ja - čiastočne z podráždenosti, že sa zase preberajú somariny a čiastočne z toho, že ani pri somarinách nedokážem klamať - poviem niečo celkom iné, ako sa očakáva, čím sa ten druhý zarazí a rozhovor uviazne. Krásny príklad je to s tým počasím. U mňa sú predstavy pekného počasia celkom opačné, než u väčšiny obyvateľstva. Sneh, dážď, obloha zatiahnutá tmavými mrakmi - to je moje pekné počasie. Takže stačí, aby človek vypustil zo svojho pohľadu absolútne neškodnú vetu "Dneska je vonku ale hnusne, čo?" a hádka je na svete. :-)

Tak s týmto názorom sa môžem celkom stotožniť (to je azda po prvýkrát). Síce chápem, prečo ľudia takéto frázy hovoria, ale aj tak mi strašne lezú na nervy a bolo by mi lepšie bez nich. Rozčúlenie zmierňujem tak, že na blbú otázku dávam ešte blbšiu odpoveď, napr.:

"Tu si?"

"Nie, nie som."

A podobne.

Nuž, asi jednoducho nemáš rád konvencie. Alebo si prosto príliš svojský a veci, čo iným prídu normálne, Tebe vadia (teda prekážajú, aby som sa vyjadrovala po slovensky).

Skús o tom napísať článok. ;) Predpokladám, že ma zase raz niečim "šokneš", ale prečo nie? Trošku konfrontácie nezaškodí.

Douglada Adamsa nepoznám, ale čítala som pár rokov dozadu jednu knihu, volala sa tuším Neverwhere (myslím, že to bolo v nej) a tam sa hlavný hrdina vyjadril, že neznáša, keď niekto konštatuje zjavné skutočnosti. Presne ako si písal. Ak mám byť úprimná, asi to tiež robievam (hoci možno nie v takej miere). Ono to asi vyplýva z ľudskej povrchnosti a neschopnosti viesť zmysluplné rozhovory. Na druhej strane, keď sa stretneš s niekým, s kým si v podstate nemáš čo povedať, obyčajne sa rozhovor skĺzne do takýchto "duchaplností". Preto nerada trávim čas v spoločnosti ľudí, s ktorými mám len plytké oficiálne vzťahy a ak vidím vonku niekoho, s kým by som sa mala rozprávať o počasí, radšej sa mu vyhnem. Tak isto cestovanie v spoločnosti takých ľudí som nemala rada. Radšej ísť sama, než viesť s niekým tri hodiny zdvorilostný rozhovor. Ale to už je zas trošku o inom, aj keď to spolu súvisí.

Ale ešte k tým zjavným skutočnostiam, niekedy to vadí aj mne. Keď prídem domov a z obývačky sa ozve "Už si prišla?", mám sklony odpovedať "Nie, neprišla, to sa ti len zdá." :)

Mne nedáva zmysel ani bye ani dovidenia no.

Ak by som chcel popísať prečo sú ľudia čudní by som musel napísať strašne veľa vecí. Ale nakoniec je to prirodzenosť, ktorá sa iba mne nepáči.

Ale pri poslednom odstavci sa musím pristaviť na dlhšie. Douglas Adams krásne vystihol ten faktor na ktorom som sa schuti zasmial a vzal si ho za svoj. Písal v takom zmysle že ľudia často a s obľubou opakujú úplne zjavné skutočnosti (nepamätám si už presné znenie). Napríklad: "ale prší, čo?"

"Nakupuješ, nakupuješ?"

Najradšej mám otázku: "Aaa tu siii?" (keby som tu nebol, tak sa ma to ten človek nespýta)

Ješ?

Alebo frázy dobrú noc a dobrú chuť, sú úplne ... nepochopiteľné pre mňa.

Nie je to hranie sa na slušnosť. Je to slušnosť. Aspoň ja teda nemám rada teliatka, čo sa ani nevedia pozdraviť. Možno som staromódna. :P Problém je v hlúpom slovenskom termíne. Taký angličan povie bye a je jedno, či ťa ešte niekedy v živote uvidí.

Prečo si myslíš, že ľudia sú čudní? Dobre, hovorievam to aj ja (len tak medzi rečou), ale asi v trochu inom význame.

A keď si to tak vezmeš, trepanie je základ ľudskej komunikácie. Aké percento z toho, čo človek v živote povie, sú skutočne dôležité a relevantné veci? Poväčšine len trepeme. ;)

opäť od veci ale predsa: nerozumiem, prečo sa ľudia vystupujúci z kupé zdravia úplne neznámym ľuďom že dovidenia. Nepoznáme ich, nikdy ich nestretneme a hráme sa na slušných, prečo???

Odlišné pohľady môžu byť, ale nakoniec, opäť je to o tom, že vo vlaku predsa necestujú nejakí špeciálni ľudia, ale stále iba vzorka všetkých ľudí, čiže všetci sú čudní. A niekedy ma zarazia také čudné zvyky, napríklad vo vlaku atď. Úplne nezmyselné.

fuj fuj, zase trepem sprostosti

Veľmi pekné myšlienky, podľa mňa i dobre spracované. Po obsahovej stránke nemám čo vytknúť - a to sa mi teda nestáva často. :-D Chcela by som povedať niečo viac, ale k takému krátkemu dielku nemám veľmi čo...