Hm. Niektoré myšlienky sa mi páčia, pekne vyjadrené, ale ako celok to na mňa pôsobí tak trochu... neviem.. rozbito? Prozaicky? Neviem ako to vyjadriť. Možno ani to členenie textu mi celkom nesadlo. Neviem. Niečo v tom bolo pekné, ale celkovo mám z toho také rozpačité dojmy. Môj osobný názor, samozrejme ;)

Čítam to ako pako už odvčera, niekoľkokrát - a stále to nie a nie celkom pochopiť. Neviem, či je to tým, ako to je napísané, alebo tým, že som taká blondína...

Ďalšie škrtanie? Či si len rozpísala myšlienku, ktorá Ťa už dávno vytáča? :)

Inak s posledným odstavcom celkom nesúhlasím. U Teba to tak pravdepodobne bude, že každý údaj si do textu vložila s nejakým zámerom, ale myslím si, že u všetkých autorov to tak nie je. Hlavne u tých menej "skúsených" určite nie. V tom prípade škrtanie nemusí byť žiadnou katastrofou (často je katastrofou samotné dielo, ale to už je trochu o inom :))

Netvrdím, že všetci, ale mnohí áno. Česť výnimkám. Celé je to teraz akési čudné. Ale možno sa mi to tak zdá len preto, že som nezažila to, čo bolo predtým a človek má tendenciu idealizovať to, čo nepozná. Neviem.

milá Adhara. ja k tomu len toľko. neznášam škrtanie. lebo ani tisíc slov nedokáže presne vyjadriť jeden ľudský pocit, pohnútku.

Na druhej strane mám rád keď sa v hovorovej reči človek vyjadruj jasne a vecne. Ale slová ajtak nikdy nič nepopíšu presne

Nehovoriac o vyrastajúcom počte žien, ktoré materinské pudy nemajú. (Ak by mňa niekto požiadal o pomoc s bábätkom, tak ujdem s revom. Teda, nie že by som patrila do kategórie pekných báb, čo dokazuje aj to, že furt chodím pešo. :-)).

hmm, ako ktorí :)

Nerada to hovorím, ale znie to ako pravda. A čo je z môjho pohľadu ešte horšie, tak často sa pozície vymenia - nie chalan balí babu, ale baba chalana. Baby sú dnes stíhačky a chalani spohodlneli.

Istý môj známy balil baby (za onoho času) netradičnými spôsobmi.

Jeho najoriginálnejší výčin prebehol takto:

Z okna bytu na prízemí číhal na vhodný objekt. Keď sa dotyčná priblížila, zavolal na ňu, že je v zúfalej situácii, je doma sám s bábätkom, a nevie mu uvariť krupicovú kašu. V dievčine sa prebudil materinský pud, on ju však čakal pred dverami s prstom na ústach, že bábätko spí. Keď uvarili kašu, priznal sa jej, že je sám doma a nijaké bábätko neexistuje. A tak ju zjedli spolu.

Dnes by to už nefungovalo:

- dotyčná by mala pri uchu mobil a nápadníka by teda nevnímala
- ak by aj náhodou mala minútovú prestávku v telefonovaní, poslala by ho na internet, nech si vygúgli  "ako uvariť krupicovú kašu" (lebo ani ona ju nevie uvariť)
- dnes sa preferujú priamejšie spôsoby balenia, napr. "... hej, ty tam, nenudíš sa  večer? ...  dones kamarátku, budem ťa čakať o ôsmej s kamošom pred barom Extáza. Máš peknú riť ..."
- pekné baby dnes väčšinou peši nechodia - sedia v autách bohatých "sponzorov"

No. Už. Dobrý čĺánok, má to postreh.

K obsahu. Hej, tiež to nemám rada. Neznášam formálne rozhovory a formálne otázky, preto ak by som sa mala s niekým rozprávať o týchto bezduchostiach, mám tendenciu sa mu skôr vyhnúť. Ale to som tu už tuším kdesi spomínala.

Na druhej strane, čo sa týka starých ľudí (potenciálne časť 7), do istej miery to zas chápem. Ak sa celý deň nemajú s kým porozprávať, potom využijú každú príležitosť. A keďže s ľuďmi, s ktorými prídu do kontaktu, zväčša nemajú asi bližšie vzťahy, začne to a skončí veľmi podobne. Alebo je to aj akousi klebetnou a negativisticou náturou (poohovárať všetkých, posťažovať sa, zglobalizovať pohromy ľudstva...) a to fakt dosť lezie na nervy.

Tou deviatkou si nie som istá. Prednáška? Nejaké oficiálne stretnutie politikov alebo vysokého predstavenstva spoločností?