K tomuto asi len toľko: sakra, čo pijete? A kde sa to dá zohnať?

... ani nemôžeš, je to surrealistická postmoderna

(nemožno tomu však uprieť originalitu)

Nemôžem si pomôcť, ale ja Vašim príspevkom vôbec nerozumiem :D

Ale tak na 12 fajn :D A hej, tie citové väzby chápem. :) A koľko máš teraz, ak to nie je indiskrétna otázka? :)

Jasné, beriem to, napísala som ju, keď som mala 12 rokov a mám ju strašne rada :D

Ok, ja sa teda vyjadrím, aj keď Ťa to asi veľmi nepoteší.

Prvá strofa mi príde úplne čudná, tá formulácia "cítim ťa ignorovať" vyznieva pre mňa veľmi neprirodzene.

Taktiež máš rozbitý rytmus, čo som vytkla aj lillo (nie si v tom sama ;))

Rým "bolesti a strašnej zlosti - preplietam strasť minulosti" sa mi páči, ten je podarený :) Akurát mi trošku prekáža prílišná kumulácia slov na začiatku strofy (smútku, plaču, sĺz, bolesti) - pôsobia na mňa len ako na vyplnenie priestoru.

A to posledné "mňa - mňa" - vlastne ani nie je rým, navyše ešte chybne napísané.

No... teraz to vyzerá, že Ti tu všetci len nakladáme. Asi to nie je príjemné... Ale ja osobne to myslím naozaj v dobrom. Z môjho pohľadu je konštruktívna kritika veľmi užitočná, pokiaľ je podaná s citom. Nikomu nie je na nič "nepáčilo sa mi to a hotovo", ale pokiaľ Ti aj niekto povie čo konkrétne a prečo, môže Ti to trošku rozšíriť obzor. Dúfam teda, že sa tým nenecháš znechutiť, ale vyťažíš z toho maximum. Skúšaj ďalej, ale neflákaj to ;)

No, tak toto už bolo menej podarené :D (odpusť mi moju priamosť :)). Verše neplynuli tak hladko a celkom si tam rozbila rytmus. Je to ale, samozrejme, len môj osobný názor :)

Ďakujem lillo, teším sa, že sa to niekomu páči :)

Ani ja zase nedávam zlomy kapitol hocikde, napríklad uprostred odstavca. :-) Ale tých potenciálnych zlomov kapitol mám dosť a použijem len niektoré, podľa chuti, dĺžky, plánovaného počtu... Inak sranda je, že prvú kapitolu si vyznačím hneď počas písania, ale pri ďalších som už stratená a čakám na dokončenie. :-) Netýka sa to ale veľkých celkov, ako sú prológ, epilóg a členenia na časti alebo diely. V tých mám jasno už počas písania.  

najdôležitejšie je nenapchať si do topánky slaninu.