,,Arizona Dream‘‘ je jeden z menej preslávených filmov významného kontroverzného režiséra Emira Kusturicu, rodáka z bývalej Juhoslávie, so scenárom Davida Atkinsa, Kusturicovho žiaka. Je Kusturicovým prvým filmom odohrávajúcim sa mimo Európy, a to konkrétne v krajine príležitostí, snov a ideálov – Amerike sedemdesiatych rokov. Kusturicovo európske vnímanie zobrazuje Ameriku v jej akejsi nostalgii, ako krajinu, v ktorej sny mali stále veľkú váhu.

Po svojom vydaní v Európe v 93. roku získal Strieborného medveďa – Veľkú cenu poroty na Berlínskom medzinárodnom filmovom festivale. Vtedy jeho sláva dosiahla vrchol.

O takmer tridsať rokov neskôr som naň narazila ja pri honbe za takzvanými ,,zasnenými‘‘ filmami a s nadšením si dovolím tvrdiť, že zhmotnil to, po čom som pátrala a jeho scény hlboko zakotvili v mojej pamäti.

Arizonský sen diváka prevedie témami, ako napríklad či sa raz naozaj staneme takými, ako sú naši rodičia, vzťah nevlastnej matky a dcéry, klasické ,,bez práce nie sú koláče‘‘, hranice slobody a snov, samovražda, láska a ďalšími. Je to výbuch všetkých emócií plynúcich z ľudských radostí a trápenia v kontraste s krehkosťou detských snov s hŕstkou čierneho humoru v sprievode excentrickej hudby Gorana Bregovića a Iggyho Popa a možno priveľa krát piesne Besame Mucho hranej mexickými prisťahovalcami.

Perfektné herecké obsadenie – Johnny Depp (Axel Blackmar), Jerry Lewis (Axelov strýko Leo Sweetie), Faye Dunaway (Elein Stalker), Lily Taylor (Grace Stalker), Vincent Gallo (Paul Leger) zaručujú skvelý zážitok. Táto zaujímavá herecká zostava hneď zo začiatku upúta pozornosť. Johnny Depp bol vtedy tvárou najmä seriálu 21 Jump Street, Jerryho Lewisa by sme asi najmenej čakali v ružovom obleku a kovbojských čižmách a o hereckých kvalitách Faye Dunaway niet pochýb.

Johnny Depp, vtedy ešte na začiatkoch svojej hereckej kariéry, v úlohe Axela preukázal svoje herecké schopnosti pri stvárnení citlivého mladého muža vo svete na rozhraní medzi dvoma šialenými ženami a potvrdil svoju dnešnú slávu. Faye Dunaway vo svojej role manickej nymfomanky 40-ročnej Elein s detinským správaním nesklame očakávania. Cynická Grace s cigaretou v ústach hrajúca na akordeóne stále dookola rovnakú pieseň má v podaní Lily Taylor nezabudnuteľný charakter. Jerry Lewis je priam ikonický a nie veľmi obsadzovaný Vincent Gallo postave Paula, ktorý chce byť hercom, dodá jej pravý komediálny nádych.

Mladý Axel Blackmar spokojne žije v New Yorku. Živí sa rátaním rýb, ktoré má radšej ako ľudí. Verí, že aj ryby majú svoje sny a aj on často sníva o rybách. Jeho život sa drasticky zmení po nedobrovoľnom príchode do Arizony na svadbu svojho strýka Lea, predavača luxusných jazdených Cadillacov. V priebehu krátkej doby v Arizone do Axelovho života vtrhnú Elein a Grace, nevlastná matka a dcéra. Prítomnosť Elein Axela okúzli a bláznivo sa do nej zaľúbi. Spolunažívanie Axela, Elein a Grace – troch stratených duší, ktoré sa nemienia vzdať svojich túžob, je vyobrazené na ranči v akejsi ,,krajine mimo reality‘‘, v ktorej sa ich sny vzájomne prelínajú.

Od začiatku až do konca filmu sme sprevádzaní snami postáv, ktoré sú doslova zhmotnené. Začiatočná scéna s huskym, ktorý otcovi z rodiny Eskimákov na Aljaške zachráni život, ryba s oboma očami na jednej strane a červený balón, s ktorým cestujeme z Aljašky až do New Yorku a ďalšie absurdity diváka okamžite ponoria do magickej atmosféry Kusturicovej tragikomédie. Film je okorenený dávkou symbolov, ktoré jednoznačne nabádajú k hlbšiemu rozmýšľaniu: Gracein akordeón a opakujúca sa melódia, Leove luxusné ružové Cadillacy, Eleinina túžba lietať, búrky, biele, až svadobné šaty, červený rúž a dom ,,stratených duší‘‘ spájajúci milujúce a zároveň nenávidiace sa Grace a Elein.

Mnoho scén plných bizarností je nezabudnuteľných, napríklad, keď Axel, Paul, Elein a Grace spolu večerajú za stolom plnom jedla a sviečok, po ktorom sa voľne prechádza Graceina korytnačka. Paul pod stolom obťažuje Elein, tá sa s Grace chaoticky doťahuje, Grace sa snaží zapôsobiť na Axela, ktorý bojuje o Eleininu náklonnosť. Kamera krúži okolo stola a divák je vtiahnutý do chaotického diania z pohľadu všetkých štyroch postáv. Postupne sa dozvedáme o ich snoch – o Axelových lietajúcich rybách a Eskimákoch na Aljaške, Eleininej vášni voči zvláštnej Papua Novej Guinei, Paulových hereckých ambíciách a Graceinej túžbe zomrieť a prevteliť sa do korytnačky. Situácia sa vystupňuje, dôjde až k neúspešnému pokusu obesiť sa na pančuchách a všetky postavy odhalia svoj pravý charakter.

Napriek prevažne pozitívnym ohlasom kritikov v Európe sa americká spoločnosť Warner Bros. zdráhala vydať film. Nakoniec sa v USA dostal do kín až v roku 1994, a to vo verzii kratšej  o dvadsať minút (vo väčšine jediná prístupná dodnes), ktorá ale podľa mnohých filmu neprospela, práve naopak, ubrala mu na jeho poetickosti. Snaha spoločnosti Warner Bros. upútať pozornosť bežného diváka deväťdesiatych rokov, vtedy hladného najmä po komerčných akčných trhákoch, bola však márna, čo sa podpísalo na žalostivo nízkych ziskoch a z filmu sa stal v USA prepadák.

Úplne pôvodný zostrih je štvorhodinový, ten však očiam verejnosti dostupný nikdy nebol.

Arizonský sen som mala šancu vidieť v jeho pôvodnej ,,nezmasakrovanej‘‘ verzii a jeho magickosť sa mi zapísala do pamäte. Dej je popretkávaný Axelovými živo-dejúcimi sa predstavami, čo nie je preferenciou každého filmového fanúšika, ale fanatici surrealizmu si tu prídu na svoje. Arizonský sen odporúčam každému ,,snílkovi‘‘ a to už v akejkoľvek verzii (ideálne v tej dlhšej), je to jedinečný zážitok. Až do poslednej minúty sa človek cíti ako na horskej dráhe – je priam nemožné predpokladať, čo sa stane ďalej. Kusturicov Arizonský sen si zaslúži pozornosť a len čas ukáže, či sa raz stane kultovým.