Potok Marabu už nešumel, len trochu vody prúdilo na kamenistom dne, kde voda zatekala pod kamene, čiže niekde už bola úplná súš. Hustý les plný čučoriedok vysychal, pôda praskala a zvieratá sa sťahovali hľadať potravu na iné miesto. Medvede trpeli nedostatkom potravy a preto boli nútené opustiť svoje teritórium a pobrať sa na juh.

 
     Noc bola studená a temná. Všade panovalo ticho, len niekedy zapískal suchý severný vietor. Stromy sa nakláňali z boka na bok a v krajine skalnatých vrchov zavládol pokoj. Obloha bola bezoblačná, celá posiata jagavými hviezdami, v ktorých pozadí sa škamrili svetlozelené hmloviny, až sa zdalo, že sa mihocú, snažiac sa upútať na seba pozornosť uprostred suchej a tmavej noci na tanečnom parkete, v nekonečnom vesmíre. Spoza skál napokon vykukol i bledý kosáčik mesiaca, kráľ parketu a svojimi modrastými lúčmi osvetľoval nočnú pustatinu.

     Skoro ráno, ešte pred svitaním, vstal Bindar a Louisejský netvor, prebehli sa k potoku Marabu a odtiaľ na juh. Smerom na juh pribúdalo vlahy a trávnatého porastu. Pri prvých slnečných lúčoch, ktoré sa predierali zeleným príkrovom ihličia, Chamur s Bindarom trielili stále hustejším a hustejším lesom, ktorý v našich končinách nazývame tajga, kliesnili si cestu spletitým porastom a nepriechodným krovím, dávajúc si pozor na trčiace korene starých smrekov a borovíc, aby sa im cestou niečo neprihodilo a šťastne došli do cieľa. Po chvíli, ktorá im pripadala dlhá ako celá večnosť, zazreli za porastom ich zaslúžené raňajky. Chamur nadšene povedal:

   - V diaľke vidím kríčky šťavnatých čučoriedok, dáme si raňajky a pokračujeme stále na juh, až kým neprídeme k človečej bytosti.

   - Súhlasím, pane, najeme sa a bežíme ďalej až k najbližšiemu potoku, kde zaženieme smäd.

   - Takúto šťavnatú lahôdku som si už dávno nevychutnal. Vidím, že naša výprava bude mať úspech a nájdeme nový domov pre nás i pre celú svorku.

     Bindar sa pri vychutnávaní na chvíľu zamyslel a po zjedení posledných čučoriedok si oblízal predné laby. Potom sa dali opäť na všetky štyri a trielili za ňufákom smerom na juh do údolia, do krajiny, kde žili ľudia – do krajiny Káf.
     Tam vládla vlaha – potoky a jazerá, hemžilo sa to rastlinstvom a pestrosťou živočíchov. V Káfe prevládali ihličnaté lesy s bujným trávnatým porastom, ktorý sa skladal z černicových, malinových, trnkových a šípkových kríkov. V hustých lesoch rástli čučoriedky, na slnečných lúkach, kde sa pásli stáda oviec, sa vyskytovali lesné jahody. Tvar údolia spestrovali i veterné hríby, prudké ohyby, jaskyne, tiesňavy, vodopády, dokonca aj útes na juhu územia, z ktorého bol úžasný výhľad na bujné lúky a pahorky, ktoré sa vlnili na horizonte.

     V tejto krajine sa nachádzalo menšie pohorie, tvorené zo skál a  jaskýň, v ktorých pramenila Kryštalická rieka. Názov dostala podľa toho, že v čase, keď bolo obdobie sucha, hladina vody klesla a zanechala po sebe jemne modrú kryštalickú stopu.

     Človek by povedal, že je to divočina v celej svojej veľkoleposti, v ktorej nebolo ani stopy po zásahu človeka.

     Louisejský netvor a Bindar naďalej utekali lesom dolu kopcom až sa dole kopec skončil a natrafili na Kryštalickú rieku. Bindar, celý zadychčaný s vyplazeným jazykom, skočil do rieky, v ktorej plávali lososy. Chamur skočil za ním, nalovil tucet lososov, napil sa vody a víťazne zvolal:

   - Výborne, dokázali sme to. Našli sme nový domov s dostatkom potravy. Tu bude žiť celá svorka mojich poddaných.

     Zadychčaný Bindar sa pousmial, s ľahkosťou preplával na druhý breh rieky a pomaly vyliezol z vody. Unavený generál sa otrepal, otočil sa späť k spoločníkovi a navrhol:

   - Pane, prešli sme hodný kus cesty, objavili sme nové teritórium a splnili sme dnešnú misiu. Dovoľ môjmu telu, pane, dopriať si zaslúžený odpočinok po tejto dlhej ceste; navrhujem oddýchnuť si, načerpať novú silu a k večeru sa vrátiť domov na stretnutie starších.

   - Vidím, že tvoje telo žiada oddýchnuť si a moje tiež. Pozri,- v očiach mal vzdialený pohľad, - v diaľke za stromami vidím miesto, kde po výdatnom jedle pospíme a potom sa vydáme preskúmať túto novú krajinu. A naozaj. Na opačnom brehu sa medzi stromami nachádzala machová čistinka vystlaná mäkučkým machom, ktorý pripomínal prírodnú perinku.

     Ranné slnko nového dňa rozžiarilo okolité svetlozelené stromy a vysušilo i ohrialo machový porast, teda pôsobil hrejivo a útulne.

     Najedený alfa a generál prešli s plným bruchom pomedzi stromy až k machovej čistinke - prírodnej perinke, kde sa usadili a po chutnej potrave napokon aj zaspali. Nič netušiaci Louisejský netvor s Bindarom spali pod stromami a nemali ani najmenšieho tušenia, že územie, kde sa nachádzali, patrilo svorke dravých vlkov.