Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Viac o autorovi
Všetky príspevky od autora
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Noc v Bizarre.Nádej sedí za barovým pultom -má tvoj kabát a tvoje boky. Nebohý Karel K. reinkarnovanýdo tela nežného pohlaviaspieva na pódiu „Bratříčku zavírej vrátka.“Zavrel som?Zavreli sme?Chcem chvíľu veriť na šťastné koncea jasné mysle. Nádej je dievča za barovým pultom,moje a neskutočne krásne…
Máš vo vlasochkúsky mliečnej dráhyz drobunkých do pramienkovzapletených vločiek Dnes nesmieme smútiťa byť ustráchaníveď z neba padá zatiaľiba snehfarební vtáci snovmaľujú krídlami budúcnosť Skôr než ich všetkýchvystrieľajú totalitní filantropiskúsme sa s nimi vzniesťa zanechajme v sebe stopy Kým z…
V čase milostimilosrdný samaritánnemilosrdne obchádzavlastných bratov. Má vírus prázdnych giesta heslo: ,,Cudzie chráňa svoje nechci." Tak prevrátená múdrosťdegraduje zmysel vecí. A Marek z Avianamárne volá: ,,Hostispost portas."Zo Schafbergunikto neprichádza. Kríž hlasno praskáv zveráku polmesiaca…
Jar v parku.
Spomienka sedí
na lavičke – má tvoje vlasy.
Z vysunutých
rozhojdaných
základní sadajú
na nich stovky
lupienkových paragánov.
Kvitneš.
Vädnem,
keď vravíš:
,,Musím si to ešte
všetko premyslieť.“
Ponúknuť láskeviac než sa dá? Ktosi to vie. Počul som ho včeraspievať v rádiua tak mi napadlo Čo by som Ti dal ja? Topánky značky Neznámo? Štastie zakonzervované v slze,rovnako neživéako včely v hroboch z jantáru? Mláďa budúcnosť,neisté na slabých nohách? Opýtal by som sa,čo ty na to. Opýtal, keby…
Rozkvitnúa potom nesú plody.S výdychom po bolestipadá z nich do kolísokbudúcnosť. A akoby ktosi mocnýpootočil prsteňom,sú zrazu iné,už nie svoje.Cez neviditeľnúpupočnú šnúrupijú radosťi krv z ránsvojich detí. Keď dajú všetko,odchádzajú-zošuverené a drobné-tenkou šupkou obalenévečné jadrá.
(text piesne)
Som tvoj hosť, otrok tvojich piesní,
zázračný stroj - mlynček na sny,
tajný strážca vzletných tónov,
tajomný hlas za oponou.
Som pršiplášť do zlých časov,
prsty vánku v tvojich vlasoch,
dám ti to, po čom tak túžiš,
biely závoj, náruč ruží.
R: Kráľovstvo tmy sa v lúčoch rozpadá,…
Vietor uväznený v škárach
hovorí čosi o vstupovaní
úzkou bránou
Kričí
Byť všetkým všetko
to je
nebyť ničí
ísť uchom ihly
zodrať kožu
mäso
zlámať kosti
A čisto éterický vstúpiť
Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť
Milujem ťa na diaľku
svetelnou rýchlosťou
z Košíc do Kežmarku
žiarim ti do noci
Za oknom zúri svet
falošní proroci
rátajú jeho dni
Poďme im uveriť
zajtra je posledný
veď zajtra je len
nepoznané dnes
Tak vrav mi
ako poslednýkrát
že ma veľmi chceš
od rána až do polnoci
a potom…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
Myslel som si, že si dokonalá,
musela to byť iba hrozná nočná mora
Z hĺbky pekla vysnená metafora
Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,
Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.
Temný zámok je jej posmrtným domovom,
Temná duša pre toto väzenie dôvodom…
autor Pavol Chrapáň Hromy divo bijú, nad vrchmi sa blíska,z neba slzy tečú, mať v náručí zviera mŕtveho syna. Blúdna strelazasiahla mu srdce, čo k zemi ho poslala, mať hľadí smutne, ta nezmyselná vojnajej syna navždy ukradla. Bolesť v srdci cíti, na duši zasveľký žiaľ, syn opustil ju navždy, k…
V žiari slnkanič nevidím V žiari nocido tmy sa dívam. Na oblohu duše perly ako hviezdy ukrývam.Sťa bozky, slová nehySťa milé objatia Ako chvíľu pokojado náručia milej mojejich s láskou posielam.
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
a hodila do hlbín posledného nádychu,
nesmrteľný chlad a smútok ukázala
a zaviedla k Cháronovej lodi.
Večný tanec nás čaká v tvojom chráme,
v sídle, kde hady dávajú dobrú noc,
budeme sa veseliť pri Kerberovej tlame
a nekonečne sa milovať v ohni.
…
Comments
Pridať nový komentár
...a ja som sa potešila, že to bude niečo o cestovaní v čase!
Možno nabudúce:)