Je to nezmysel. Rovnaké hodiny, minúty v šialenom zmietaní sa vlastnej agónie a ani moja ruka ma nevyslobodí. Chcem zamiesť vlastné myšlienky, ale ako sa dá zamiesť znôška lží ťažších ako ľudstvo samo? Tak znova len ďakujem a prosím a kľačím zmätený z toho že sa stalo to čo som tak trochu očakával. Ďakujem za mŕtveho anjela a nechcem ho už oživiť, veď viera je nádej falošná. Ďakujem i za biele ruky nepošpiniteľné cudzou krvou alebo výkalmi, nepošpiniteľné ničím pozemským. A ďakujem za krídla, malé nôžky a páperie. Ďakujem anjelovi že utopil moju nadradenosť a zabil posledný kúsok túžby a nádeje. Ako had pomaly som sa plazil neistým chodníčkom iba preto aby prišla očakávaná odpoveď, vlastne tak ako vždy. Ale tentokrát to mohlo a malo byť iné. Neviem ako, keď to nikdy nie je iné. V tomto teple čo ide zo mňa preč, nie je inej cesty kam ísť. Je len cesta vpred - vpred za ďalším odmietnutím. Vďaka anjeli. Vraj ste už zleteli. Ja vás vidím ako ožratí hráte mariáš po šichte, veď aj vy potrebujete oddych. Nakoniec sa milí anjeli dotackáte domov a manželky vám vynadajú. To je začiatok a zároveň aj koniec vašej anjelskej cesty, to len necítite ako vám rokmi opadali pierka a sčerveneli nosy. Chudák Lucifer, sa cíti pri vás, milí anjeli, ako ozajstný anjel. A ja sa dívam ďalej na sivých anjelov sediacich pri pive, a nechcem byť takým ako oni. Nič ma od toho neuchráni. Vrelá vďaka lekárom ktorí sa ukájajú na svojej odbornosti a na tom ako liečia ľudí ktorým to je ale úplne jedno. Ďakujem vám za všetky vaše názory a rady, ale veď sami dobre viete že vo svojej tvrdohlavosti ich počúvať nebudem. Ďakujem za atómové bomby, cvičené opice, energetické nápoje. Ďakujem za spoločnosť. Nedá sa vnímať cez zatvorené oči, uši a mozgy, tak rád by som to zakričal, ale načo sa ničiť. Rád by som behal nahý mestom a jedol pri tom banán. Cítil sa ako kráľ. Ale ďakujem spoločnosti za zábrany, lebo banány až tak veľmi rád nemám. Postačí odpľuť si na zem čo je zmietaná viac ako tých 7 milárd malých entít, neverí už sama sebe. Kráčam do slepej uličky čeliac svojmu tretiemu ja, blikám, dohasínam. Ó liečba nevinnosti, kde si len ostala? Neboj sa, veď to je len svetlo, dohasína, a ďakuje. Neboj sa... to sú len posledné slová plávajúce na vode a hojdajúce sa ako loďka. To je červené violončelo bližiace sa k tebe a o chvíľu ti rozrazí lebku len preto aby si mohla cítiť hudbu. Ďakujem - stromom za to že sú tak degenerované a stále rastú vyššie, nakoniec ich ajtak niekto skosí, nič sa nemení. Nemení? Kolobeh života znamená ospravedlnenie našich činov, nášho svinstva - tej špiny čo naskákala nám do mozgov. Ďakujem za mozog, čistý ale i ten pošpinený. Stratil som silu, pred rokom ale i včera, dnes, strácam ju stále pri pomyslení na ten osudný okamih. Čo mi ostáva? Len ďakovať, každému a všetkému čo je vôkol mňa, lebo ma to nezabíja. A teda ma posilní. Ďakujem za dych ktorý neovládam, iba keď chcem, a ďakujem za to že sa nemusím zaoberať peristaltikou. Keď mi dojde dych, tak len kráčam ďalej a neumieram. Už sa to neoplatí. Je to ajtak každému jedno, prečíta si oznámenie, vzdychne raz, dvakrát a ide sa ďalej. Začiatok života bola tá najväčšia smrť a utrpenie, a my ľudia škodoradostní sme sa tomu tak tešili. Na! Aj ty budeš žiť! Aj ty sa budeš chvíľku tešiť a mať nádeje len preto aby ich potom niekto kruto potopil a kopol ťa miliónkrát do rozkroku. Vďaka za novorodeniatka - máme sa z čoho tešiť. Vrelá vďaka za rozkroky ktoré nám priniesli viac potešenia zo špinenia ako z futbalu. S radosťou prebalíme a nakŕmime naše ratolesti, a potom sa im smejeme ba priam rehoceme do tváre aký je ten život ťažký. Kolobeh anjelizácie sa opäť uzatvára do krásnej sínusoidy. Ďakujem ti spoločnosť za to, že je to všetko tak krásne - pre teba. Za spoločnosť - veľká VĎAKA.