Raz pravú znati som, tajomnú krásku, lásku za narcisom.
Žiara vôkol nej. Tieto lúče žiary preniknú do mojej duše,
sťa ším vystrelený z kuše.
Hľa toľkej krásy zjavenie- až z nej skonám-budiš, nech tak stane sa,
srdce mi už nevráti sa. Ono zavrhnuté smútkom chradlo, ľahlo
popolom.
Rozfúkal popol vietor, srdce navždy stratené,
vzácnych citov zbavené,
pod ranou v duši pochované.
Nebudem, nechcem ho hľadať...
Comments
Pridať nový komentár