Cítim, čo nemôžem,v hrdle svojej hrče,v minulých životoch,v kmeňoch koreňov,prekliata šťastím pozerám skleneným okoma plačemdo vnútra. Od všetkého, čo sa nestaloduša uletela teplovzdušným balónom. Prach som,ktorého bolí (sa) dýchať;žena toľkých osudov...Ostáva už len precítiť
Nepatetické chyby. Objatia, bozky, dotyky, muži; to všetko som ja. Jeden preskakuje druhého, tretieho, piateho a všetci sú vo mne a ja v nich. Koľká štedrosť. Milovala som mužov. Ale len pár. Ležím v posteli. Čítam si dušu a spomínam na to, kým som bola kedysi, a ako veľmi som vedela milovať. A …
ľudské povlaky v izbách od tiel; šum reči, prúd realít. Pokoj zadlžený na tvárach od slnka - tieň. V jadre ticha je všetko. Aj ty. Nech ma neopúšťa, kým neumriem v matrixe. Podám končeky prstov, absorbujem Boha, v hranách bokov sa zaoblia tvoje prsty. ustatý hluk je stred každej melódie
Existenčné situácie sú dobré na to, aby človek zabudol na hlúposti, o ktorých si ešte pred nedávnom myslel, že sú jeho obrovským problémom. Už som tu týždeň. Našli sme Slovákov, ktorí nás povodili po okolí, poradili čo jesť, čo nejesť, čo piť a čo nie, na čo si dávať pozor. Ako sme sa dozvedeli,…
Včera sme prileteli do Pekingu. Keď prilietate do severnej Číny v zime, pilot v lietadle vám najprv oznámi, že „weather in Beijin is foggy[1">.“ Čumíte z okna a snažíte sa zachytiť magický pohľad na Peking z vtáčej perspektívy, plní očakávaní, aké to asi bude, vidieť ten ďaleký svet, to slávne…
Bezprostredná. Nahá. Hĺbka nádychov výdych búrky Kvapka dažďa – to som. Mlčanlivá a zmierená stvorená len na chvíľu možno skĺzne na zem možno sa vyparí Ani človek neexistuje dlhšie. Život je sekunda.
Keď si večer vyberám náušnice z uší, myslím na všetko pred tým, čo som tak veľmi chcela a na to, čo mám teraz. Sme len sami dvaja, s úsmevom. Dve zažnuté sviece pod vodopádom zo sprchy. Zažehnané historky a rozsvietené predstavy, mäkko ľudí, ktoré zapadá do seba bez slov a verejné tajomstvo nás…
otvoríš okno a vpustíš chlad víno je iné izba je tichá Hodiny tikajú myšlienky niečo hovoríš, nerozumiem chcem ťa ohriať a nerozumieš Všetko je dvojité – – občas sme sami. A niekedy sme aj sami so sebou. Za oknom Škára vo dverách a vyzutá koža Bosé stopy po oblečení Hlad Zápas…
Zhasnú okná a ostane zhon bez pohybu. Nechuť k žitiu, keď je ten druhý na mieste bez navštíveniek. Jednosmerná čakáreň. A kým si to človek uvedomí, sneh je už všade. Sneží. Len pod lampou. Lebo to je tak; pravda je vždy viditeľná. Aj prázdnu ulicu po nás bude vidieť niekto iný. Odraz tváre na skle…
Žily rúk nitky prstov kŕče dlaní a v nich ja tvoj dotyk - stotisíc mo(nu)mentov Kam vanieš? Teplý dych? Už nechcem neplakať. Na to sme ľudia ľuďmi, aby nás boleli duše.
Comments
Pridať nový komentár
no hej, láska je skutočnejšia keď sa žije, ako keď sa o nej priveľa rozpráva, nehrozí, že zabudneš text...ale je fakt, že nedokonalosť sa najlepšie skrýva za lásku k Bohu a človeku, takže sa nečudujem, že vieš o lepšom filme :) pekný večer
Ďakujem :) každý v texte vidí niečo svoje ;) ja som hovorila vlastne o svete a myslím, že v slovách aj cítiť odpor, ktorý mám voči tomuto systému /voči spravodlivosti a lojalite, ktorú na nás hrajú "muži za oponou"/ neviem, videl si dokument "Duch doby"? ak nie, tak si to pozri, aj tebe príde zle...
Ale nehovorme o takých škaredých veciach :) v každom prípade - zase niečo z mojich výlevov. A ďakujem za prečítanie ;) :) aj za koment.
a teraz som pochopila ten nazov!!! aspon to... konecne nieco od teba, pre mna tak zlozito napisane a opisane, ze som musela moje citacie tempo spomalit aspon trojnasobne! ale napokon sa trosku podarilo a trosku som aj pochopila... :D
myslim ze ten dokument som videla, ak sa povodne vola zeitgeist...a poviem len tolko, ze radsej budem ticho...
Keď si tak prerátam tvoje potencionálne čítacie tempo tak je v podstate jasné, že tej mojej hatlanine sa nedá rozumieť :D:D:D lebo navonok sú to pospájané obrazy, ktoré vôbec nesúvisia, no pod drobnohľadom majú mrazivé vnútorné súvislosti ;) Ale som rada, že si stále taká trpezlivá /a ešte furt ma čítaš/ :D
áno, volá sa to zeitgeist...
hahaha odhadla si ma presne! :D ako si to fajne nazvala ze hatlanina...no ale povedz, ake by to bolo, keby si to napisala uplne otvorene bez tej schovavacky, ktora ti mimochodom ide velmi dobre?! uz by to nebolo ono...
a pravdaze ta citam, ved pises skvele, no napis este jednu takuto vec a budem ta musiet prestat citat! :D a budem musiet zacat lustit ;)
tak je to silny dokument...hm...
muze zdar!!!
Tak ťa poteším, a uverejním niečo iné :D /ale len na chvíľu!/ :D