Chcel ju stále vidieť
Chcel byť stále s ňou
Bola preňho múzou
Révou vinnou
Nevinnou
On mal len pár básní
Trasúce sa prsty
Továrničku na sny
A nechuť ju pustiť
Ona bola v čiernom, zahalená do tmy
Čo zdanlivo zastrie chuť po radosti.
Hradbou silných múrov zosilnenú rokmi
Čierna bola celá, temná do kosti
Bola mu všetkým, nocou i dňom
Tisíc anjelov ba možno aj viac
Najjasnejšou nocou a splneným snom
Očami do tmy jak splnmesiac
A sú aj dnes živí – vpísaní v kameni
Jazykom ktorému už nik nerozumie
Pre slepých nadľudí len ďalší bezmenní
A im to nevadí, im v kameni nie.
Pridať nový komentár