Toto je krásna báseň. Je v nej kus pochybnosti, však?
Chcel by som raz takú napísať. Ale keby som raz takú bol napísal, už by to bol plagiát. A ja mám rád originalitu. Tak ju teda už nenapíšem. I tak vďaka, že si ju napísala. Aspoň ju nemusím písať ja, a tým pádom mi ostane viac času. :)
1. No dobre, tak ja sa teda priznám. Ešte vždy nie som schopná s istotou rozlíšiť, kedy si robíš srandu a kedy veci myslíš vážne. Takže. To si ako myslel vážne, alebo si si robil srandu? Lebo fakt by som nečakala, že niekto môže túto báseň (básničku) považovať za krásnu. Hravú, trefnú... možno. Ale krásnu? Aj keď, je pravda, že vnímanie krásy je veľmi, ale veľmi subjektívne.
hrdo dvíha svoju hlavu že on nie je časťou davu - čistá krása pre mňa. dôkaz rebélie, spojený s narcizmom. tá báseň je akoby o mne. aj som sa chvíľku bál či nepíšeš o mne :D
a to vážne.
a posledná strofa je úplne super. ja neviem, hrozne sa mi to celé páči. ibaže ja neviem písať o kvietkoch. alebo niečo napíšem aj o kvietku. ale z tejto tvojej básničky ide aj ľahkosť, výsmech, irónia, celý svet sa tam točí, ďakujem, osvetlila si mi deň.
Bystrý si ty chlapec predsa len :D Až mi je skoro (ale len skoro) ľúto, že som to napísala. ;) Dúfam, že Ti to ten svetlý deň priveľmi nezatieni. :D
A čo sa týka toho písania o kvietkoch... každý vieme niečo iné. Ja zas neviem písať tak, ako píšeš Ty. Ale ja v podstate neviem nič. Všetko, čo píšem, sú len také... ani neviem ako to pomenovať. Umením by som to nenazývala :D Asi nemám ani toľko podnetov a neviem to tým správnym spôsobom položiť "na papier". Takže väčšinou vyprodukujem len také hlúposti, o ktorých mám vždy silné pochybnosti, či sa to vôbec niekomu bude páčiť. Tvoja tvorba je iná. Celkovo máš kopu nápadov a vieš ich dobre naskladať do slov. Tiež nie dokonale (ale však kto je dokonalý?), ale prosto máš čo povedať a vieš aj ako to povedať.
Ale fakt sa teším, že sa Ti to páči. Hoci po tom zistení sa Ti to už asi páčiť nebude... :D No sorry, nedalo sa... :D
ne fakt, táto básnička je skvelá, skladám silno klobúk dolu. Proste závidím ľuĎom, ktorí vedia písať veci, ktoré neviem písať ako ja, ale chcel by som ich napísať. Preto závidím aj Rúfusovi, Válkovi a Baudelairovi, lebo tí vedeli vtesnať celú situáciu do troch - štyroch slov. Celý deň do troch - štyroch veršov, a celý svet do jednej básne. Síce zakaždým odlišný svet, ale to je už o inom. Veľmi sa mi páči úspornosť a trefnosť. A nemyslím si, že by si ju postrádala v tejto básni. Ozaj ma to chytilo za srdce, ak sa nenahneváš, skopírujem si ju.
A pokojne si ju skopíruj (pokiaľ si neprisvojíš autorské práva - čo nepredpokladám).
Ono... myslím si, že tá úspornosť a nadhľad prídu s vekom. Ak aj nie celkom úspornosť, nadhľad určite, ak bude človek dostatočne otvorený (niektorí obmedzenci sa ako obmedzenci narodia a ako obmedzenci aj umierajú). A nadhľad podľa mňa do určitej miery prinesie aj trefnosť - a teda aj úspornosť.
Ale úspornosť - neúspornosť, myslím si, že v globále píšeš lepšiu poéziu, než ja. :)
V globále to vôbec nechcem súdiť. Tvoje veci sa mi páčia a basta. A či už píše niekto lepšie alebo nie, nikdy sa to asi nedostane nikam inam ako na tento blog, takže je to celkom irelevantné.
nachvíľu preruším tento súboj komplimentov, ak dovolíte :)
šeptanie o kráse prenechávam mladším, vyzdvihnúť chcem skôr tú trefnosť, jednoduchosť, ale žiadne veršovanky, hlavne tretia strofa, má to úroveň, aj keď nejde o nejakú vážnu poéziu
:D Ďakujem bocco.Ono, ja si zvyknem dávať pozor na také veci, aby som zachovala rytmus, ak to už nejaký má, a aby som kládla prízvuky tam, kde v slovenčine patria, preto mám strach z toho, že to bude znieť ako pravidelná veršovanka. No ak som Ťa pochopila správne, tak to tak nepôsobí - to mi odľahlo :) A hej, keď ma niečo (niekto) nasrdí, viem byť dakedy aj trefná :D
A máš pravdu aj o tom "súboji komplimentov". Hej, dnes je to o komplimentoch, inokedy opačne. Ale fakt je ten, že mi je to už dakedy až trápne, ako sa tu na dlho vypisujeme. :D Nuž čo sa dá robiť s nami ukecancami. :)
Musím priznať, že je to naozaj krásne :) veľmi pekné... ja k tomu ani nemám čo povedať, je to sýte a nádherné :D také jednoduché, priame... atď, našla by som viacej prívlastkov. :) ale budem iba vychutnávať. niekedy je menej viac. a to platí aj tu a teraz v tejto básni.
Ďakujem, fakt :) Ani som nečakala, že sa toto bude tak páčiť. Akurát dnes som tak rozmýšľala nad tým, že nejako nikdy neviem odhadnúť, kedy bude niektorý z mojich pokusov (a to nie len konkrétne literárnych) považovaný za skvelý a kedy za prepadák. Mám pocit, že je medzi tým len veľmi tenká hranica. Možno je to veľmi o subjektívnosti vnímania a možno o tom, že neviem správne odhadnúť samú seba. A možno oboje.
Každopádne, som vám všetkým veľmi vďačná za vyjadrené uznanie, fakt to veľmi dobre padne. Ďakujeeeem. :)
Rudo má automobil. Keby sme to chceli povedať pekne po slovensky, povieme, že Rudo vlastní samohyb – a tu sa dostávame na kameň úrazu lebo v reálnom svete žiadne auto samohybom nie je. Auto totiž treba tak ako ľudské bytosti kŕmiť, keďže ako vieme, zadarmo ani kura nehrabe. Rudovo auto teda žerie,…
Milí čitatelia Enigmablogu,
keďže som nedávno nastúpila na materskú ževrajdovolenku a moji kolegovia vyjadrili smútok z toho, že už im teraz nebudú chodiť isté pasívne-agresívne maily, ktoré síce pasívne-agresívne občas boli, ale na počudovanie im určitým zvráteným spôsobom spríjemňovali deň,…
Máme doma pterodaktyla. Alebo aspoň občas mám ten pocit.Nie, nedeje sa nič zvláštne. To sa len moja šesťmesačná dcéra zhovára s hračkami. Keď bola mladšia (je nezvyčajné u tak mladého človeka hovoriť o ranejšej mladosti), zvykla vrieskať na korytnačku. Bolo milé sledovať, aké urputné hádky zvádza s…
Zavolali ma na pohovor.Tak ma to prekvapilo, že som v bankomate nechala päťdesiat eur, ktoré som práve vytiahla. Na novú čiapku pre našu šesťmesačnú dcéru a, samozrejme, iné veci. Bežne päťdesiat-eurové čiapky nekupujem.Bola som v obchode a mala som za sebou dosť rušný deň. Akosi nezvyčajne často…
Ľudia sú svine.A kto tvrdiť by chcel čosi iné,je hlupák a naivista.No nemýľte sa, i vo mne taká istásviňa sa skrýva.Viac, či menej živá, predsa je tam,kdesi vnútri driemea ako Adamovo semänarušuje Boží plán.Čo robiť sa dá?(Však podstatné je, či sa chce.)Len otvoriť dvere dokorána vyhnať tie svine…
Neviem, s akým zámerom zverejňujete svoje diela tu na Enigme (alebo hociktorom inom blogu), ale ak túžite po spätnej väzbe, vrelo Vám odporúčam začať si ich komentovať navzájom. ;)Občas mám pocit, že každý len čaká... a potom je možno sklamaný, že nezaujal. Diela pribúdajú, ale komentáre žiadne.Je…
Bree precitla. V izbe bola stále tma, len cez okno presvitala obloha posiata žiariacimi hviezdami. Bola hlboká noc. Všade vládlo ticho. Predsa však... Vyliezla z postele. Niečo ju prebudiť muselo. Podišla k oknu a nahla sa ponad parapet. Na hradbách sa menili stráže. Jemné cinknutie štítu o múr.…
„Zaspal,“ prehodila polohlasne Bree, hľadiac na princa, sediaceho v sedle pred ňou. Chlapec sa počas celého dňa niesol na chrbte vlastného koňa, pár hodín po západe slnka sa však vek podpísal na jeho bdelosti. Ten nebolo možné oklamať. Preto sa rozhodli, že ho Bree vezme k sebe do sedla, a ak sa mu…
„Slečna Bree?“ „Záleží na tom, kto sa pýta.“ Mladá tmavovlasá žena podozrievavo stiahla obočie. „Som Leith. Poslal ma Kyros,“ mladík sa zľahka uklonil. „Ach, Kyros. V tom prípade, áno, som Bree. A tú slečnu si môžeš odpustiť.“ Žena sa viditeľne uvoľnila. „Poď za mnou, tu sa nemôžeme rozprávať. V …
Blodwen otvorila oči. V izbe bola stále tma, len mdlé svetlo mesiaca, predierajúce sa cez okno, zvýrazňovalo tmavé kontúry vecí v miestnosti. Mohli byť tak dve hodiny po polnoci. Váhavo sa posadila na posteli a započúvala sa do ticha. Zvuk, ktorý ju vytrhol zo spánku, sa však nezopakoval. Možno sa…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
Šepocem do uška
Ľúbezné slová
Hladím ťa po vlasoch
Keď môjmu srdcu
Načúvaš
V tichu sa túlime
Aby sme sa dušami
Objímali
A v nemej prítomnosti
Boli jeden s druhým.
Oči sa nám obom
Zatvárajú
A my spolu zaspávame
By sme sa i v snoch
Tešili spolu navzájom
Najčastejšie otázky o deťoch s ADHD v škole:
Je dieťa s ADHD aj agresívne?
ADHD sa zvyčajne s agresivitou nespája. Deti s ADHD môžu mať emočnú dysreguláciu, čo v kombinácii s ich impulzívnosťou môže mať výrazný vplyv na ťažkosti so sebaovládaním hnevu. Epizódy „závažnej poruchy kontroly so slovnou…
Na krídlach havranov si mi dušu vzala
a hodila do hlbín posledného nádychu,
nesmrteľný chlad a smútok ukázala
a zaviedla k Cháronovej lodi.
Večný tanec nás čaká v tvojom chráme,
v sídle, kde hady dávajú dobrú noc,
budeme sa veseliť pri Kerberovej tlame
a nekonečne sa milovať v ohni.
…
Comments
Pridať nový komentár
Toto je krásna báseň. Je v nej kus pochybnosti, však?
Chcel by som raz takú napísať. Ale keby som raz takú bol napísal, už by to bol plagiát. A ja mám rád originalitu. Tak ju teda už nenapíšem. I tak vďaka, že si ju napísala. Aspoň ju nemusím písať ja, a tým pádom mi ostane viac času. :)
1. No dobre, tak ja sa teda priznám. Ešte vždy nie som schopná s istotou rozlíšiť, kedy si robíš srandu a kedy veci myslíš vážne. Takže. To si ako myslel vážne, alebo si si robil srandu? Lebo fakt by som nečakala, že niekto môže túto báseň (básničku) považovať za krásnu. Hravú, trefnú... možno. Ale krásnu? Aj keď, je pravda, že vnímanie krásy je veľmi, ale veľmi subjektívne.
2. Pochybnosti v akom zmysle?
3. Prečo si chcel takú napísať?
hrdo dvíha svoju hlavu
že on nie je časťou davu - čistá krása pre mňa. dôkaz rebélie, spojený s narcizmom. tá báseň je akoby o mne. aj som sa chvíľku bál či nepíšeš o mne :D
a to vážne.
a posledná strofa je úplne super. ja neviem, hrozne sa mi to celé páči. ibaže ja neviem písať o kvietkoch. alebo niečo napíšem aj o kvietku. ale z tejto tvojej básničky ide aj ľahkosť, výsmech, irónia, celý svet sa tam točí, ďakujem, osvetlila si mi deň.
Bystrý si ty chlapec predsa len :D Až mi je skoro (ale len skoro) ľúto, že som to napísala. ;) Dúfam, že Ti to ten svetlý deň priveľmi nezatieni. :D
A čo sa týka toho písania o kvietkoch... každý vieme niečo iné. Ja zas neviem písať tak, ako píšeš Ty. Ale ja v podstate neviem nič. Všetko, čo píšem, sú len také... ani neviem ako to pomenovať. Umením by som to nenazývala :D Asi nemám ani toľko podnetov a neviem to tým správnym spôsobom položiť "na papier". Takže väčšinou vyprodukujem len také hlúposti, o ktorých mám vždy silné pochybnosti, či sa to vôbec niekomu bude páčiť. Tvoja tvorba je iná. Celkovo máš kopu nápadov a vieš ich dobre naskladať do slov. Tiež nie dokonale (ale však kto je dokonalý?), ale prosto máš čo povedať a vieš aj ako to povedať.
Ale fakt sa teším, že sa Ti to páči. Hoci po tom zistení sa Ti to už asi páčiť nebude... :D No sorry, nedalo sa... :D
ne fakt, táto básnička je skvelá, skladám silno klobúk dolu. Proste závidím ľuĎom, ktorí vedia písať veci, ktoré neviem písať ako ja, ale chcel by som ich napísať. Preto závidím aj Rúfusovi, Válkovi a Baudelairovi, lebo tí vedeli vtesnať celú situáciu do troch - štyroch slov. Celý deň do troch - štyroch veršov, a celý svet do jednej básne. Síce zakaždým odlišný svet, ale to je už o inom. Veľmi sa mi páči úspornosť a trefnosť. A nemyslím si, že by si ju postrádala v tejto básni. Ozaj ma to chytilo za srdce, ak sa nenahneváš, skopírujem si ju.
Fíha, no vďaka teda, som úprimne poctená :)
A pokojne si ju skopíruj (pokiaľ si neprisvojíš autorské práva - čo nepredpokladám).
Ono... myslím si, že tá úspornosť a nadhľad prídu s vekom. Ak aj nie celkom úspornosť, nadhľad určite, ak bude človek dostatočne otvorený (niektorí obmedzenci sa ako obmedzenci narodia a ako obmedzenci aj umierajú). A nadhľad podľa mňa do určitej miery prinesie aj trefnosť - a teda aj úspornosť.
Ale úspornosť - neúspornosť, myslím si, že v globále píšeš lepšiu poéziu, než ja. :)
V globále to vôbec nechcem súdiť. Tvoje veci sa mi páčia a basta. A či už píše niekto lepšie alebo nie, nikdy sa to asi nedostane nikam inam ako na tento blog, takže je to celkom irelevantné.
nachvíľu preruším tento súboj komplimentov, ak dovolíte :)
šeptanie o kráse prenechávam mladším, vyzdvihnúť chcem skôr tú trefnosť, jednoduchosť, ale žiadne veršovanky, hlavne tretia strofa, má to úroveň, aj keď nejde o nejakú vážnu poéziu
fajn
pokračujte
:D Ďakujem bocco.Ono, ja si zvyknem dávať pozor na také veci, aby som zachovala rytmus, ak to už nejaký má, a aby som kládla prízvuky tam, kde v slovenčine patria, preto mám strach z toho, že to bude znieť ako pravidelná veršovanka. No ak som Ťa pochopila správne, tak to tak nepôsobí - to mi odľahlo :) A hej, keď ma niečo (niekto) nasrdí, viem byť dakedy aj trefná :D
A máš pravdu aj o tom "súboji komplimentov". Hej, dnes je to o komplimentoch, inokedy opačne. Ale fakt je ten, že mi je to už dakedy až trápne, ako sa tu na dlho vypisujeme. :D Nuž čo sa dá robiť s nami ukecancami. :)
Musím priznať, že je to naozaj krásne :) veľmi pekné... ja k tomu ani nemám čo povedať, je to sýte a nádherné :D také jednoduché, priame... atď, našla by som viacej prívlastkov. :) ale budem iba vychutnávať. niekedy je menej viac. a to platí aj tu a teraz v tejto básni.
Ja dnes asi nezaspím :D
Ďakujem, fakt :) Ani som nečakala, že sa toto bude tak páčiť. Akurát dnes som tak rozmýšľala nad tým, že nejako nikdy neviem odhadnúť, kedy bude niektorý z mojich pokusov (a to nie len konkrétne literárnych) považovaný za skvelý a kedy za prepadák. Mám pocit, že je medzi tým len veľmi tenká hranica. Možno je to veľmi o subjektívnosti vnímania a možno o tom, že neviem správne odhadnúť samú seba. A možno oboje.
Každopádne, som vám všetkým veľmi vďačná za vyjadrené uznanie, fakt to veľmi dobre padne. Ďakujeeeem. :)
Tak tato ma vynimocne chytila za srdce. Niekto Ta v ten den nastval? ;)
Suhlasim s uz napisanymi komplimentami :)
No toto, koho to tu nevidím :D
Hej, naštval. :) A paradoxne sa mu to aj páčilo. :)
Vďaka za uznanie. To mi pripomína, že by som mala pokračovať v písaní niečoho iného... :D
...uuaaaaw milujem narcisy a po tejto básni ešte viac..naozaj krásne...
Ďakujem :D