Krátky príbeh o láske

 
 
Úvod > Beletria | poézia > Krátky príbeh o láske
 
Fixed banner
 
 

Krátky príbeh o láske

Ak ste práve v štádiu zamilovanosti a urputne premýšľate, čo kúpiť Vášmu miláčikovi k sviatku - tak toto je určite trefa do čierneho (časť básní je totiž písaná z pohľadu ženy, takže darček je vhodný pre obe pohlavia). 
EAN: 9788081330261
Strán:122
Formát knihy:210x210 mm
Väzba knihy:tvrdá
Hmotnosť 0.4910 Kg
Dodacia lehota
Dostupnosť: Skladom
Vaša cena: 12,00 €
Poštovné zdarma pri platbe vopred

Informácie o knihe

KRÁTKY PRÍBEH O LÁSKE

Padla si mi do oka,
stala si sa slzou.
Krátky príbeh o láske,
čo po tvári skĺzol.

Utriem si ju prstami,
nech je chvíľu v dlani
z mora slaná kvapôčka,
ktorá neprischla mi.

 

Básnik, textár a hudobník Peter Konečný spolu s fotografom a hudobníkom Róbertom Raganom vám ponúkajú nevšednú poéziu všedného dňa, doplnenú fotografiami zachytávajúcimi okamžiky plné nálad a emócií.

Stretnutie dvoch autorských poetík, v spojení s nápaditou grafikou Petra Bučka, povyšuje túto knižku na priam zberateľský kúsok.

 

 

PRÍLIŠ 

Príliš tichá na lásku, 
príliš plachá na hriech, 
v ústach nemú otázku, 
či je ľuďom na smiech. 
Príliš dobrá pre život, 
pre smrť príliš mladá. 
Len akoby omylom 
seba v niekom hľadá. 

Príliš sama na úsmev, 
príliš smutná na smiech. 
Ráno sa jej prisnilo, 
že ju niekto za driek 
príliš dobre privinul, 
príliš pevne stisol. 
Duši, telu nádej dal, 
ústam, srdcu, citom. 

 

Krátky príbeh o láske

Môj prvý kontakt s knihou a pocit s tým súvisiaci bol zvláštny. Prekvapili ma totiž jej rozmery , netypické pre zbierky poézií, ktoré mi dovtedy prešli rukami  Čakala som čosi maličké, milé a prítulné na dotyk  Zistila som však, že i poézia „väčšieho formátu“ má čosi „doseba“ a nebude mi slúžiť len ako podnos pod šálku 

Jednoduchá, zrozumiteľná, hravo pochabá, plná tónu a melódie, láskavá i láskyplná, taká je poézia Petra Konečného v Krátkom príbehu o láske. Resp. taká sa mi javila hneď, keď sa dostala z mojich rúk cez zrakový vnem  až kamsi do mysle, neskôr i srdca. Pri znovuabsorbovanítých istých veršov  som prišla na ďalšie, nie menej ju vystihujúce prívlastky. V už prečítaných veršoch som objavila ďalšie aj iné obrazy, našla nové súvislosti i paralely a  zistila, že ju nestačí čítať iba raz.

Témou básní je láska. Láska, ktorá je azda najúžasnejším fenoménom v živote ľudskom. A teda, celkom pochopiteľne, je (častým) predmetom záujmu autora i čitateľa. Možno i toto bol impulz, ktorý primäl Petra Konečného k tomu, aby sa dotkol tejto látky, aby vyjadril, vlastnými slovami, svojským štýlom, čo pre neho, a nielen pre neho láska znamená.

Zbierku  je rozdelená do štyroch kapitol s príznačnými názvami – Jar, Leto, Jeseň, Zima. Jeden rok, jeden život, rôzne etapy. Začiatok, koniec a čosi medzi tým. Vždy iný priebeh toho istého príbehu. Každá kapitola pozostáva z niekoľkých básní. V prvej je čitateľovi ponúknutých osemnásť básní, ktoré pútajú nielen samotným obsahom, ale aj formálnou úpravou – autor nebazíruje na rovnakom počte veršov či strof, zostáva slobodným a nespútaným od prvého verša po posledný. Básne „Zrkadlo“, „Dážď“, „Spadol som“ sú toho najlepším dôkazom. Konečný dobre pozná súčasného mladého človeka a vie, že ak ho chce zaujať, musí priniesť niečo nové, niečo aktuálne, že musí šokovať. Darí sa mu to napríklad veršami: „Skúšam sa vysmiať mirroru, že stratil mpeg humoru“ z už spomínanej básne „Zrkadlo“. Jeho metafory sú pekné a pôsobivé, vôbec nie zložité a práve v tom je ich čaro.

Je Leto ideálnym obdobím pre lásku? Isteže. „Letmá“, „Utkaná zo snov“, „Popletená“ a potom „Sex!“  Plus šestnásť ďalších básní s podobnými motívmi. Veď čo už v láske nebolo spomenuté?

Jeseň ma zrejme upútala najviac. Zo sedemnástich pokusov dotknúť sa uspeli hlavne básne „Minúta“, pretože je plná kalambúru  - „Pobozkaj! Tak ešte pospájaj dve telá bez zbraní! Bezbranní. Z paláca nádejí je stavba bez brány.“  Ďalšia „dotykovka“ „Volám“ zaujala tvarom, tvárou i posolstvom:  „Volám ti pravdu, že ťa chcem oklamať. Len či si všimneš, že sa máš o mňa báť...“

A napokon Zima. „Do vrstiev ukryla všetko, čo ukrývaš, z krásy ti nechala oči a nos. Prišiel čas predstáv, čo schoval mi biely plášť, chcem ťa v nich hľadať, kým nevzdychneš: „Dosť“.“ Zo štrnástich kúskov opäť vyberám niečo podľa svojej chuti. Som rada, že môžem vyberať. Že nemusím vysvetľovať, prečo mám rada túto a čože mi prekáža na tamtej. Vnímam poéziu cez pocity, ktoré vo mne vyvoláva. Peter Konečný mi dovoľuje vyberať si. Dokonca mi dáva priestor, aby som si jeho verše vyložila podľa vlastnej ľubovôle. To je pre mňa ako čitateľa veľmi dôležité.

Veľkosť tejto knihy je teda nielen symbolická, je doslovná. Má cenu pre každého, kto aspoň raz okúsil, čo to láska je. Prešiel  nielen jej slasťami, ale v prvom rade strasťami. Nemyslím si, že svet je nepoetický. Práve naopak. Človek čím ďalej tým viac prahne po poetike. Po čomsi nevypovedanom, o čom len tuší. A má možnosť vyskladať si svoju mozaiku pocitov a očakávaní. Túto možnosť básnik Konečný svojmu čitateľovi ponúka. Verím, ba dokonca som presvedčená o tom, že príjemca jeho diela nájde práve tie verše, ktoré mu v danej chvíli ulahodia, rozochvejú citlivú strunu, prípadne prinútia premýšľať o živote a o nevyhnutnosti lásky v ňom. Možno práve vďaka nemu dotyčný príde na čosi, čo mu zmení život. Možno k lepšiemu. „Možnože, ale ktovie..?“

Lucia Tulová

P. S.  Obsah mi chýba

Autor

Zberateľský kúsok krásnej a zrozumiteľnej poézie o láske.