Ahoj Damián, po prečítaní tvojej básne som mala pocit, akoby som tým NÍM, bola ja sama. Znie to bizarne, ale naozaj som sa v tom našla. Tieto riadky mi pripomenuli nočné prechádzky osamote, kedy človek premýšľa nad svojím životom a necháva voľné plynúť svoje myšlienky, pozitívne i negatívne, z minulosti i zo súčasnosti. Nie som si istá, či som to vystihla, ale je to pekné. :)