Áno, tu na Enigme zvyknú bývať také ironické citáty (raz sem dali aj jeden môj, ten "čo ma nezabije...").
Ten "nie je dolezite kolko krat si padol, ale kolko krat si vstal" ma mimoriadne rozčuľuje, neustále mi ho opakujú a ja ho už mám plné zuby pretože som padla toľkokrát, že mám z toho poriadne zodraté kolená a v citáte sa navyše nehovorí nič povzbuudivé o tom, či nebudem musieť padať až do svojej smrti. Takže ja by som povedala skôr: "Nie je dôležité, koľkokrát si po páde vstal. Aj tak ten pád bolel rovnako, ako keby si ostal ležať. A keď zostaneš ležať, aspoň budeš mať záruku, že znova nespadneš." :-)
P.S.: Ani s tým posledným nesúhlasím. Ja som najprv nechcela dávať druhú šancu vôbec nikomu. Až kým mi nedošlo, že sama som v situácii, keď o ňu prosím. Ale mňa fakt nevaroval nikto - tie idiotské poradenské knihy pre teenagerov, ani protidrogové prednášky v škole, ani nič podobné nevystríhajú pred skutočnými nebezpečenstvami (teda, skutočnými pre mňa).
V každom prípade, ďakujem a som rada, že to pobavilo. Ja som skutočne skončila ako veľmi pesimistický a depresívny človek a inak, veľký fanušík Murphyho zákonov - oni jediné popisujú život taký, aký naozaj je. :-D
Áno, tu na Enigme zvyknú bývať také ironické citáty (raz sem dali aj jeden môj, ten "čo ma nezabije...").
Ten "nie je dolezite kolko krat si padol, ale kolko krat si vstal" ma mimoriadne rozčuľuje, neustále mi ho opakujú a ja ho už mám plné zuby pretože som padla toľkokrát, že mám z toho poriadne zodraté kolená a v citáte sa navyše nehovorí nič povzbuudivé o tom, či nebudem musieť padať až do svojej smrti. Takže ja by som povedala skôr: "Nie je dôležité, koľkokrát si po páde vstal. Aj tak ten pád bolel rovnako, ako keby si ostal ležať. A keď zostaneš ležať, aspoň budeš mať záruku, že znova nespadneš." :-)
P.S.: Ani s tým posledným nesúhlasím. Ja som najprv nechcela dávať druhú šancu vôbec nikomu. Až kým mi nedošlo, že sama som v situácii, keď o ňu prosím. Ale mňa fakt nevaroval nikto - tie idiotské poradenské knihy pre teenagerov, ani protidrogové prednášky v škole, ani nič podobné nevystríhajú pred skutočnými nebezpečenstvami (teda, skutočnými pre mňa).
V každom prípade, ďakujem a som rada, že to pobavilo. Ja som skutočne skončila ako veľmi pesimistický a depresívny človek a inak, veľký fanušík Murphyho zákonov - oni jediné popisujú život taký, aký naozaj je. :-D