Istý môj známy balil baby (za onoho času) netradičnými spôsobmi.

Jeho najoriginálnejší výčin prebehol takto:

Z okna bytu na prízemí číhal na vhodný objekt. Keď sa dotyčná priblížila, zavolal na ňu, že je v zúfalej situácii, je doma sám s bábätkom, a nevie mu uvariť krupicovú kašu. V dievčine sa prebudil materinský pud, on ju však čakal pred dverami s prstom na ústach, že bábätko spí. Keď uvarili kašu, priznal sa jej, že je sám doma a nijaké bábätko neexistuje. A tak ju zjedli spolu.

Dnes by to už nefungovalo:

- dotyčná by mala pri uchu mobil a nápadníka by teda nevnímala
- ak by aj náhodou mala minútovú prestávku v telefonovaní, poslala by ho na internet, nech si vygúgli  "ako uvariť krupicovú kašu" (lebo ani ona ju nevie uvariť)
- dnes sa preferujú priamejšie spôsoby balenia, napr. "... hej, ty tam, nenudíš sa  večer? ...  dones kamarátku, budem ťa čakať o ôsmej s kamošom pred barom Extáza. Máš peknú riť ..."
- pekné baby dnes väčšinou peši nechodia - sedia v autách bohatých "sponzorov"