Nuž, asi jednoducho nemáš rád konvencie. Alebo si prosto príliš svojský a veci, čo iným prídu normálne, Tebe vadia (teda prekážajú, aby som sa vyjadrovala po slovensky).

Skús o tom napísať článok. ;) Predpokladám, že ma zase raz niečim "šokneš", ale prečo nie? Trošku konfrontácie nezaškodí.

Douglada Adamsa nepoznám, ale čítala som pár rokov dozadu jednu knihu, volala sa tuším Neverwhere (myslím, že to bolo v nej) a tam sa hlavný hrdina vyjadril, že neznáša, keď niekto konštatuje zjavné skutočnosti. Presne ako si písal. Ak mám byť úprimná, asi to tiež robievam (hoci možno nie v takej miere). Ono to asi vyplýva z ľudskej povrchnosti a neschopnosti viesť zmysluplné rozhovory. Na druhej strane, keď sa stretneš s niekým, s kým si v podstate nemáš čo povedať, obyčajne sa rozhovor skĺzne do takýchto "duchaplností". Preto nerada trávim čas v spoločnosti ľudí, s ktorými mám len plytké oficiálne vzťahy a ak vidím vonku niekoho, s kým by som sa mala rozprávať o počasí, radšej sa mu vyhnem. Tak isto cestovanie v spoločnosti takých ľudí som nemala rada. Radšej ísť sama, než viesť s niekým tri hodiny zdvorilostný rozhovor. Ale to už je zas trošku o inom, aj keď to spolu súvisí.

Ale ešte k tým zjavným skutočnostiam, niekedy to vadí aj mne. Keď prídem domov a z obývačky sa ozve "Už si prišla?", mám sklony odpovedať "Nie, neprišla, to sa ti len zdá." :)