Mne nedáva zmysel ani bye ani dovidenia no.

Ak by som chcel popísať prečo sú ľudia čudní by som musel napísať strašne veľa vecí. Ale nakoniec je to prirodzenosť, ktorá sa iba mne nepáči.

Ale pri poslednom odstavci sa musím pristaviť na dlhšie. Douglas Adams krásne vystihol ten faktor na ktorom som sa schuti zasmial a vzal si ho za svoj. Písal v takom zmysle že ľudia často a s obľubou opakujú úplne zjavné skutočnosti (nepamätám si už presné znenie). Napríklad: "ale prší, čo?"

"Nakupuješ, nakupuješ?"

Najradšej mám otázku: "Aaa tu siii?" (keby som tu nebol, tak sa ma to ten človek nespýta)

Ješ?

Alebo frázy dobrú noc a dobrú chuť, sú úplne ... nepochopiteľné pre mňa.